Tretí pondelok v januári si každoročne vyslúžil nelichotivú prezývku najdepresívnejší deň v roku. Takzvaný Blue Monday tento rok pripadá na 19. január a hoci ide skôr o symbolický pojem než vedecký fakt, vystihuje realitu, ktorú mnohí ľudia po sviatkoch prežívajú. Krátke dni, nedostatok slnečného svetla, návrat do pracovného režimu či vyššia únava sa v tomto období spájajú s ďalším výrazným faktorom, a to peniazmi. Práve tie sú podľa dostupných dát jedným z najsilnejších zdrojov stresu a pocitu nespokojnosti.
Podľa údajov OECD pociťuje finančný stres až 70 percent Európanov. Prieskum agentúry Ipsos pre investičnú spoločnosť Finax zároveň ukazuje, že financie sú najčastejšou bariérou, ktorá Slovákom bráni v pocite šťastia. Január tento tlak ešte zosilňuje. Domácnosti si v ňom naplno uvedomujú výdavky z konca roka, stretávajú sa s vyššími účtami za energie a citlivejšie vnímajú splátky úverov. Finančná nepohoda sa tak prirodzene prenáša aj do psychickej roviny.
Čo najviac bráni pocitu šťastia
Dáta ukazujú, že Slovákom v pocite šťastia najviac bráni nedostatočný príjem, ktorý uvádza 32 percent respondentov, vysoké náklady na život vníma ako problém 24 percent ľudí a rovnaký podiel uvádza aj zdravotné ťažkosti. Až šesť z desiatich Slovákov je presvedčených, že keby zarábali viac, boli by šťastnejší. Tento predpoklad však naráža na ekonomickú realitu. Analytici Finaxu očakávajú, že mzdy budú v najbližšom období rásť len miernym tempom, približne na úrovni inflácie. Reálne si tak domácnosti výrazne neprilepšia, zachovajú si skôr súčasnú kúpnu silu.
Zdražovanie sa nezastaví, väčšina Slovákov vstúpila do roka 2026 s obavami o rodinné rozpočty
Práve v tomto kontexte sa do popredia dostáva význam finančnej disciplíny a aktívneho prístupu k osobným financiám. „Tento rok bude kľúčové klásť dôraz na zodpovedné hospodárenie. Obzvlášť by sme sa mali zamerať na naše výdavky, ak spotreba presahuje 40 percent platu a splátky úverov viac ako 30 percent mesačných príjmov. Zbaviť by sme sa mali najmä dlhov s úrokom nad päť percent. Základom zníženia finančného stresu je aj finančná rezerva, ideálne budovaná trvalým príkazom po každej výplate,“ uvádza Linda Gáliková z Finaxu.
Zaujímavé pritom je, že subjektívne vnímanie šťastia a finančnej pohody sa výrazne líši podľa správania ľudí k vlastným peniazom. Podľa dát Finaxu sú ľudia, ktorí pravidelne investujú, spokojnejší a pociťujú nižší finančný stres než zvyšok populácie, a to v pomere 84 percent oproti 69 percentám. Finančná rezerva a dlhodobé investovanie totiž neprinášajú len potenciál vyššieho majetku, ale najmä pocit kontroly, istoty a pripravenosti na budúcnosť.
Nie je to len o výške príjmu
Odborníci zároveň upozorňujú, že finančný stres nesúvisí výlučne s výškou príjmu. Často ho zvyšuje absencia rezervy, chýbajúci dlhodobý plán či pasívne držanie úspor na bežných účtoch, ktoré domácnosti robí zraniteľnejšími voči nečakaným výdavkom. Už samotné nastavenie rozpočtu a prvé kroky k systematickému budovaniu finančnej istoty majú pozitívny vplyv nielen na stav peňaženky, ale aj na psychickú pohodu.
Blue Monday tak môže byť paradoxne vhodnou pripomienkou, že dnes má každý k dispozícii viac nástrojov na správu financií než kedykoľvek predtým. Záujem o vlastné peniaze, pravidelné sporenie a investovanie patria medzi najúčinnejšie spôsoby, ako znížiť finančný stres a vybudovať stabilnejší a pokojnejší život. Nielen v januári, ale počas celého roka.
