Slovenská ekonomika vstupuje do ďalších rokov v režime opatrného prešľapovania na mieste. Ako vyplýva z decembrovej analýzy Národnej banky Slovenska (NBS), mdlý výkon hospodárstva sa neskončí ani v budúcom roku a na citeľnejšie oživenie si krajina bude musieť ešte počkať. Kombinácia nepriaznivého vonkajšieho prostredia, slabnúcej konkurencieschopnosti priemyslu a pokračujúceho ozdravovania verejných financií vytvára brzdu, ktorú zatiaľ nedokáže vyvážiť ani postupné zlepšovanie globálneho výhľadu.
Svetová ekonomika pritom preukázala prekvapivú odolnosť. Napriek obchodným vojnám a zvýšenej neistote sa jej podarilo vyhnúť výraznejšiemu spomaleniu a po uzavretí nových obchodných dohôd medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta sa výhľad mierne zlepšil. Pre otvorenú slovenskú ekonomiku to znamená aspoň čiastočnú úľavu v podobe silnejšieho zahraničného dopytu po domácich výrobkoch a službách. Národná banka Slovenska preto mierne zlepšila odhad rastu, no zároveň upozorňuje, že ide skôr o stabilizáciu než o skutočný reštart.
Spotreba domácností pod tlakom
V budúcom roku by slovenská ekonomika mala podľa centrálnej banky vzrásť len o 0,6 percenta. Výraznejšie zrýchlenie rastu sa očakáva až v rokoch 2027 a 2028, keď by tempo mohlo dosiahnuť približne 2,5 percenta. Kľúčovú úlohu pritom zohrá kombinácia priaznivejšieho vývoja v zahraničí, oživenia domáceho dopytu a investícií, najmä nábehu produkcie automobilov v novom závode Volvo pri Košiciach. Ako však NBS upozorňuje, tento optimistickejší scenár zatiaľ nezohľadňuje dodatočné konsolidačné opatrenia, ktoré budú nevyhnutné na stabilizáciu verejných financií a ktoré môžu tlmiť náladu firiem aj domácností.
Spotreba domácností zostane v najbližšom období pod tlakom. Po dvoch rokoch poklesu reálnych disponibilných príjmov sa síce očakáva postupné obnovenie kúpnej sily, no v roku 2026 ju bude naďalej brzdiť kombinácia slabého mzdového rastu, vyšších účtov za energie pre časť obyvateľstva a nízkej spotrebiteľskej dôvery. Ľudia podľa analýzy centrálnej banky horšie vnímajú svoju finančnú situáciu, obmedzujú veľké nákupy a zároveň zvyšujú inflačné očakávania. Reálne zlepšenie by malo prísť až v roku 2027, keď inflácia prestane výraznejšie ukrajovať z rastu miezd a domácnosti získajú priestor nielen na vyššiu spotrebu, ale aj na postupné dopĺňanie úspor.
ECB sa podarilo skrotiť infláciu, podľa Kažimíra sa však Európa nemôže radovať predčasne
Slabý rast sa nevyhne ani trhu práce. Zamestnanosť by mala do roku 2027 klesnúť približne o 20-tisíc ľudí, najmä v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja, konsolidácie verejných financií a slabšieho hospodárstva. Negatívne vplyvy však bude tlmiť nedostatok pracovnej sily v niektorých regiónoch, presuny pracovníkov v rámci krajiny a pokračujúci prílev zahraničných zamestnancov. Mzdový rast sa pritom prechodne spomalí, výraznejšie vo verejnom sektore, kde sa konsolidácia prejaví silnejšie než v súkromnej sfére. Reálna kúpyschopnosť pracujúcich sa tak v budúcom roku ešte nezlepší.
Inflácia by mala v nasledujúcich rokoch postupne klesať a stabilizovať sa v pásme medzi dvoma a tromi percentami. Prispeje k tomu odznievanie vplyvu daňových zmien, miernejší rast cien komodít na svetových trhoch aj oslabený spotrebiteľský dopyt. Významnou brzdou rýchlejšieho spomalenia však zostávajú regulované ceny energií. Úprava schém pomoci domácnostiam síce znižuje inflačné riziká pre rok 2026, no pre roky 2027 a 2028 ostáva vývoj cien energií veľkou neznámou. Ako upozorňuje NBS, odklad systému ETS2 síce znížil infláciu v roku 2027, no naopak ju zvýši v roku 2028, čím môže opäť rozkolísať rast aj cenovú stabilitu.
Vysoká miera neistoty
Z pohľadu verejných financií sa obraz ďalej zhoršuje. Deficit by mal v roku 2026 dosiahnuť 4,5 percenta HDP, čím sa Slovensko vzďaľuje od vládnych cieľov. Verejný dlh prekročí hranicu 60 percent HDP už v tomto roku a pri nezmenenej fiškálnej politike by mohol do roku 2028 narásť až k 66 percentám HDP. Podľa centrálnej banky za tým stoja slabšie daňové príjmy, nižšia efektivita výberu daní a pretrvávajúce vysoké deficity. „Aj pri rovnakých daňových sadzbách vyberáme menej, než by ekonomika umožňovala,“ konštatuje NBS a poukazuje na pokles efektívnosti výberu DPH, ktorá predstavuje najvýznamnejší zdroj príjmov štátu.
Slovensko financujú najmä peňaženky pracujúcich ľudí. V čom sa odlišujeme od zvyšku vyspelého sveta?
Zlepšenie efektivity výberu daní preto centrálna banka považuje za jeden z najmenej bolestivých spôsobov, ako posilniť verejné financie bez ďalšieho zvyšovania daňového zaťaženia. Jednoduchšia a prehľadnejšia legislatíva, menej výnimiek, digitalizácia daňového vykazovania a lepšie cielené kontroly by podľa analytikov dokázali zvýšiť príjmy štátu bez nadmernej záťaže pre poctivých daňovníkov.
Celkový výhľad tak zostáva zahalený vysokou mierou neistoty. Riziká rastu v roku 2026 sú vyvážené, no v ďalších rokoch prevažuje skôr hrozba slabšieho vývoja. Pomalšie ozdravovanie verejných financií, rastúce náklady na energopomoc a slabnúca konkurencieschopnosť európskeho aj slovenského priemyslu môžu brzdiť návrat k udržateľnému rastu. Slovenská ekonomika sa síce pomaly posúva vpred, no podľa Národnej banky Slovenska pôjde ešte niekoľko rokov skôr o opatrné kroky než o rýchly beh.
