Každoročné zvyšovanie dôchodkov je neoddeliteľnou súčasťou slovenského sociálneho systému. Od roku 2026 sa riadne penzie opäť zvýšia, trináste dôchodky však vláda zmrazila až do roku 2028.
Ako valorizácia funguje, s akým percentom môžu dôchodcovia na Slovensku v budúcom roku počítať, a prečo by sa Slováci nemali spoliehať iba na štát, pre SITA vysvetlil odborník na dôchodky Igor Horváth z Dôchodkovej poradne.
Dôchodcovská inflácia má vlastné pravidlá
Základom každoročného zvyšovania dôchodkov je tzv. dôchodcovská inflácia – osobitný ukazovateľ, ktorý sa počíta z výdavkov typických pre domácnosti seniorov. „Vychádza z indexu spotrebiteľských cien, ale s inými váhami než bežná inflácia,“ vysvetľuje Horváth v rozhovore podcaste Má to Filipa.
Dôchodky sa v roku 2026 zvýšia o 3,7 percenta.
Ako odborník na dôchodky doplnil, väčšiu váhu majú lieky, zdravotná starostlivosť či potraviny, zatiaľ čo menšiu gastroslužby alebo hotelové služby, pretože dôchodcovia tieto výdavky majú nižšie. Dôchodcovská inflácia sa podľa Horvátha pohybuje mierne pod bežnou infláciou, ale v roku 2025 sa očakáva nárast o 3,7 až štyri percentá, čo sa premietne aj do valorizácie.
Trináste dôchodky sa zvyšovať nebudú
Kým riadne mesačné dôchodky sa zvyšovať budú, tie trináste zostávajú až do roku 2028 zmrazené. „Má to štátu priniesť úsporu, keďže ide o jedno z konsolidačných opatrení vlády,“ uviedol Horváth.
Sociálna poisťovňa upozorňuje na zmenu výplaty novembrových dôchodkov. Kedy ich môžu seniori očakávať?
Zároveň upozornil, že ide skôr o politické ako ekonomické rozhodnutie: „Môžeme polemizovať, či je to skutočne konsolidačné opatrenie. Na jednej strane štát dôchodky vyplatí, na druhej strane len ušetrí na ich nezvyšovaní,“ hovorí Horváth.
Viac dôchodcov, menej pracujúcich
Na Slovensku je podľa štatistík vyplácaných viac ako 1,8 milióna dôchodkových dávok (rôznych druhov), z toho zhruba 1,4 milióna je poberateľov dôchodkov rôznych druhov a poberateľov starobných penzií je viac ako 1,1 milióna. „Tento počet bude rásť, zatiaľ čo počet pracujúcich sa znižuje,“ upozornil Horváth v Štúdiu SITA.
Horváth hovorí, že tu máme dva antagonistické svety. „Na jednej strane sú tí, ktorí do systému prispievajú a obávajú sa, že na ich dôchodky už nebude, na strane druhej, sú súčasní penzisti, ktorí 40 až 50 rokov pracovali a chcú dôstojný život, a obe strany majú svoj kus pravdy,“ doplnil.
Podľa neho tento trend znamená dlhodobé riziko pre udržateľnosť systému. „V podstate vyplácame trinásť dôchodkov, ale prispievame len na 10 a takto nastavený model nie je do budúcnosti stabilný,“ dodal.
Pomoc by mala byť adresná, nie plošná
Horváth upozorňuje, že kľúčom k stabilite nie je znižovanie podpory, ale jej adresnosť. „Ak už štát pomáha, mal by sa sústrediť na tých, ktorí sú pod priemernou hranicou dôchodku – teda pod 670 eurami mesačne,“ uviedol s tým, že toto sú ľudia, ktorí dennodenne bojujú, aby vyžili. „Pomáhať všetkým rovnako, nie je spravodlivé ani ekonomicky udržateľné,“ doplnil a zároveň pripomína, že dôchodky sú aj politickou témou.
Budúci dôchodcovia by sa nemali spoliehať len na štát
Horváth v závere apeluje na mladšie ročníky, aby mysleli na budúcnosť už dnes. „Európa starne a Slovensko nie je výnimkou. Kto dnes pracuje, by sa na svoj budúci dôchodok nemal spoliehať len na štát,“ zdôraznil.
Odporúča preto vytvárať si vlastné rezervy, či už prostredníctvom druhého či tretieho piliera, alebo cez investičné sporenie. „Každý mesiac si odkladať určitú sumu je najlepší spôsob, ako si zabezpečiť dôstojnú starobu,“ radí.
Čo všetko sa dozviete, ak si pozriete celý rozhovor:
- ako sa určuje dôchodcovská inflácia a valorizácia dôchodkov
- o koľko sa dôchodky zvýšia od roku 2026
- prečo zostávajú 13. dôchodky zmrazené do roku 2028
- koľko Slovensko míňa na dôchodkový systém
- prečo je dôležité pomáhať adresne, nie plošne
- ako sa pripraviť na dôchodok a nespoliehať sa len na štát
