Slovenská ekonomika uzavrela rok 2025 miernym zrýchlením, no celkovo zostáva jej výkon utlmený a v európskom porovnaní podpriemerný. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) vo štvrtom štvrťroku medziročne o jedno percento, po sezónnom očistení o 0,8 percenta a medzikvartálne o 0,2 percenta. V bežných cenách dosiahol objem HDP za posledné tri mesiace roka takmer 35,9 miliardy eur, čo znamená nominálny nárast o necelé dve miliardy eur.
Za celý rok 2025 ekonomika vzrástla o 0,8 percenta, čím spomalila z tempa 1,9 percenta v roku 2024 a prvýkrát od energetickej krízy v roku 2022 klesla pod hranicu jedného percenta.
Oproti Čechom zaostávame
Analytici sa zhodujú, že rast v závere roka potiahli najmä investície, predovšetkým vo verejnej správe, a zlepšené saldo zahraničného obchodu. Michal Lehuta z VÚB banky upozorňuje, že ekonomika v porovnaní s Českou republikou či eurozónou zaostávala. Česká ekonomika v rovnakom období vzrástla medziročne o 2,4 percenta a eurozóna o 1,3 percenta.
Rozpočtová rada neprišla s dobrou vyhliadkou, stav slovenskej ekonomiky nám nezávidia ani najbližší susedia
Obchodný prebytok Slovenska sa podľa dostupných mesačných dát zvýšil, no export rástol len mierne a import stagnoval. Priemyselná produkcia v závere roka medzikvartálne klesla o 2,7 percenta, pričom najhoršie výsledky priniesol december.
Podľa Miroslava Kľúčika z Inštitútu finančnej politiky sa výkon ekonomiky opieral najmä o investície z Plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo súkromná spotreba stagnovala. Domácnosti ovplyvnil bázický efekt z predzásobenia pred zvýšením DPH koncom roka 2024 aj rastúce obavy z vývoja na trhu práce.
Slovenská ekonomika stráca dych, RRZ znížila prognózu rastu a upozorňuje na vážne riziká
Zahraničný obchod vysielal zmiešané signály. Export sa ku koncu roka zrýchlil, no automobilový priemysel čelil výpadkom výroby a globálnemu protekcionizmu vrátane vyšších amerických ciel. Vývozy áut do USA sa po zvýšení ciel prepadli približne na polovicu bežnej úrovne, hoci v poslednom štvrťroku mierne oživili.
Konsolidácia
Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne konštatuje, že výsledok za štvrtý štvrťrok bol mierne vyšší než očakávali. Rast podľa neho podporil najmä silnejší zahraničný dopyt a čerpanie európskych zdrojov, pričom negatívnym faktorom zostávajú zásoby. Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank pripomína, že ekonomiku vlani citeľne brzdila domáca fiškálna konsolidácia, ktorá tlmila spotrebu domácností aj konkurencieschopnosť priemyslu.
Dlh rastie, ekonomika stojí. Vláda a opozícia sa nevedia zhodnúť, kto brzdí Slovensko
Rast Slovenska tak v závere roka zaostával za priemerom EÚ, kde ekonomiky medzikvartálne rástli o 0,3 percenta. Pozitívnou správou je mierne oživenie Nemecka, ktorého ekonomika vzrástla medzikvartálne o 0,3 percenta, čo je pre Slovensko ako kľúčového obchodného partnera dôležitý signál.
Optimistický výhľad
Výhľad na rok 2026 je opatrne optimistický. Analytici očakávajú, že rast by sa mohol zrýchliť približne na 1,3 percenta, no naďalej zostane tlmený pokračujúcou fiškálnou konsolidáciou. Verejné investície už nebudú takým silným motorom ako vlani, hoci dočasne ich môže podporiť dobiehanie Plánu obnovy.
Efektívna kontrola a jednoduché pravidlá sú podľa finančnej správy kľúčom k výberu daní
Na druhej strane by mali pomôcť nižšie úrokové sadzby v eurozóne, oživenie nemeckej ekonomiky a postupný nábeh nových výrobných kapacít vrátane štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce či rozbehu výroby automobilky Volvo. Slovensko tak vstupuje do ďalšieho roka s miernym zrýchlením, no zároveň s vedomím, že v regionálnom porovnaní zostáva jeho rast medzi pomalšími.
