- aktualizované 29. apríla 13:43
Tlak na kapitál slovenského bankového sektora sa vplyvom koronakrízy zvyšuje, bankový odvod by mal byť preto prehodnotený, ideálne od budúceho roka zrušený. Tvrdí to guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, podľa ktorého už v prvom kvartáli tohto roka, ktorý bol pandémiou koronavírusu zasiahnutý len okrajovo na konci marca, vykázal bankový sektor na Slovensku pokles zisku o takmer 50 %. Pri súčasnom nastavení legislatívy pritom podľa Kažimíra môžu nakoniec zostať na Slovensku ziskové iba tri banky.
„To je pádny argument k tomu, aby vláda ukončila rokovania s bankovým sektorom tak, aby legislatívne podmienky bankového odvodu boli zmenené. Najlepšie, aby bol od budúceho roku zrušený,“ uviedol v stredu na tlačovej konferencii Kažimír. Okrem toho je podľa guvernéra aj v súčasnej dobe dôležité, aby banky boli schopné naďalej financovať malé a stredné podniky a podporovať tak fungovanie hospodárstva.
Vláda chystá zmenu
Zmeny v bankovom odvode pritom avizuje aj samotná vláda v programovom vyhlásení, avšak bez presnejších detailov. „Urobí tak aj s ohľadom na odporúčania Európskej centrálnej banky zachovať primerané časové obmedzenie jeho platnosti a finančnú stabilitu bankového sektora,“ uvádza sa v programovom vyhlásení. Podľa Kažimíra pritom ročný bankový odvod predstavuje zhruba 300 miliónov eur, čo by pri vlaňajšom zisku bánk znamenalo takmer 50 % čistého zisku. Bankový odvod bol v minulom roku zdvojnásobený a zároveň sa zrušilo časové obmedzenie jeho platnosti.
Rezort financií stále rokuje
Rokovania o budúcnosti bankového odvodu ministerstvo financií priznáva, zároveň však dodáva, že zatiaľ nie je nič dohodnuté. Naznačuje však, že podmienky by sa mali zmierniť, keďže na naštartovanie ekonomiky bude zdravý bankový sektor nevyhnutný. „Keďže však tieto rokovania nie sú ukončené, o podrobnostiach zatiaľ nebudeme informovať. Chceme však v tejto súvislosti zdôrazniť, že bankový sektor bude zohrávať dôležitú úlohu pri opätovnom naštartovaní slovenskej ekonomiky a len zdravý bankový sektor môže túto úlohu zvládnuť,“ uviedlo ministerstvo pre agentúru SITA.
Rezort zároveň pripomína, že diskusia o bankovom odvode nie je jediným bodom, o ktorom sa s bankami baví. „Ministerstvo financií SR s bankami intenzívne komunikuje. Vyriešili sme už spoločne odklad splátok hypotekárnych a spotrebných úverov, v zásade je už dohodnutá aj schéma štátnych garancií v sume 500 mil. eur mesačne, ktorú ministerstvo financií vníma ako silný prorastový impulz. Súčasťou týchto rokovaní je aj otázka bankového odvodu,“ dodáva ministerstvo.
Centrálna banka totiž upozorňuje na fakt, že hoci v tomto roku sa výraznejšie zvyšovanie kreditného rizika v bankovom sektore neočakáva, o to väčšie však môže byť v budúcom roku, keď sa skončí obdobie odkladu splátok zavedené kvôli koronakríze. Až vtedy sa totiž ukáže, či sú klienti bánk naďalej schopní uhrádzať svoje záväzky voči bankám. O odklad splátok totiž podľa údajov NBS za dva týždne od prijatia tohto opatrenia požiadalo až vyše 108 tisíc občanov a cez 3 tisíc firiem.
Banky posilňujú kapitál
Kroky na posilnenie kapitálu bankového sektora pritom v tomto roku prijímajú tak samotné banky, ako aj NBS. Centrálna banka oceňuje, že bankové domy sa rozhodli ponechať vlaňajší zisk v bankách na Slovensku, čím posilnili svoj kapitál o vyše 500 miliónov eur. Centrálna banka zároveň aktuálne pristúpila napríklad zrušeniu plánovaného zvyšovania proticyklického kapitálového vankúša, čo bude znamenať pre bankový sektor ďalších 160 miliónov eur kapitálu. NBS taktiež zrušila príspevky dohliadaných subjektov za druhý polrok tohto roka.
