Slovenská ekonomika má pred sebou mimoriadne náročné obdobie. Ako na tlačovej konferencii uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS)Peter Kažimír, rast HDP sa v tomto roku spomalí pod jedno percento, čo je výrazný pokles oproti pôvodným prognózam na úrovni zhruba troch percent.
Geopolitické napätie brzdí obchod
„Budúci rok to bude zrejme ešte horšie, rast bude len okolo pol percenta,“ dodal Kažimír. Vysvetlil, že slovenské hospodárstvo čelí dvojitej záťaži, a to nepriaznivému globálnemu prostrediu a domácim konsolidačným opatreniam.
Geopolitické napätie podľa neho brzdí investície a obchod, zatiaľ čo fiškálna konsolidácia síce zvyšuje dôveru v stabilitu krajiny, no prináša citeľné krátkodobé náklady. Inflácia sa síce zmierni po odznení vplyvu zvýšenej DPH, no rast cien energií bude podľa NBS držať cenovú hladinu vyššie.
Parlament schválil tretí konsolidačný balíček, Slovákov čakajú vyššie odvody a menej dní pracovného pokoja
Odhady hovoria o inflácii medzi tromi a štyrmi percentami. Reálne mzdy budú podľa NBS stagnovať, v lepšom prípade sa dostanú len mierne do pozitívneho pásma. Slabnúci trh práce už naznačuje, že Slovensko môže prísť o približne 30-tisíc pracovných miest.
Fiškálna disciplína je nevyhnutná
„Trh práce sa dlho vnímal ako odolný, ale aj ten teraz slabne,“ upozornil Kažimír. Výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth zároveň priblížil detaily vládnej konsolidácie verejných financií. Zatiaľ čo kabinet hovorí o úsporách vo výške 2,7 miliardy eur, centrálna banka ráta s realistickejšou sumou 2,1 miliardy eur.
Slovenská ekonomika stojí pred nepríjemnou pravdou, ťarchu krajiny nesú na pleciach necelé dva milióny ľudí
„Je to stále veľké číslo. Bude to mať zásadný dopad na makroekonomiku,“ uviedol Horváth s tým, že fiškálna disciplína je nevyhnutná na stabilizáciu krajiny. Podľa jeho slov je splnenie vládnych cieľov reálne.
Podpora hospodárstva od vlády
„Ďalšia konsolidácia je nevyhnutná pre stabilitu v krajine. Ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, deficit verejných financií ostane niekde okolo 4 % HDP,“ doplnil Horváth. Slovensko sa podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra nachádza v období, ktoré možno označiť za jedno z najťažších za posledné roky.
Slovensko zostáva v pasci nízkej finančnej gramotnosti, mladí riskujú a seniori šetria
„Žijeme v časoch, keď máme smolu. Je to nepríjemné obdobie, ktorým musíme prejsť,“ povedal Kažimír s tým, že hlavným problémom sú verejné financie. Keby bol deficit štátneho rozpočtu na úrovni jedného až dvoch percent HDP, vláda by podľa neho mala priestor podporovať hospodárstvo. Súčasný stav však limity takmer úplne uzatvára.
„Míňame oveľa viac, než na čo máme,“ dodal guvernér. Pripomenul, že Slovensko sa v minulosti dokázalo viackrát oprieť o priaznivé vonkajšie faktory, najmä o automobilový priemysel.
Spoľahnutie sa na vlastné sily krajiny
Dnes je situácia iná. Ekonomika je podľa Kažimíra čoraz viac dýchavičná a závislá od externého prostredia. Preto sa musí krajina spoliehať predovšetkým na vlastné sily a prijať opatrenia, ktoré môžu byť bolestivé, no sú nevyhnutné.
Slovensko sa ocitá v nebezpečnej pasci, ľudia platia vysoké dane a odvody za podpriemerné služby
„Opatrenia sú možno kruté, ale potrebujeme sa zakrývať len takou perinou, na akú máme peniaze,“ vyhlásil. Napriek slabému rastu či vysokému deficitu stále existujú aj pozitívne prvky. Podľa Kažimíra si firmy dokážu plniť svoje záväzky a domácnosti si stále môžu dovoliť požičiavať si a splácať úvery.
Centrálna banka vysiela jasný signál
Trh práce si navyše aj po sérii kríz udržiava relatívne priaznivé podmienky. Guvernér však upozornil, že debata o konsolidácii by mala zostať vecná a zodpovedná. Kritika je prirodzená, no podľa neho je nezodpovedné vyzývať na občiansku nespokojnosť v čase, keď krajina rieši vysoký dlh.
Zvyšovanie daní bez rastu ekonomiky nefunguje, varuje Ódor - VIDEO
„Je to tŕnistá cesta, môžeme po nej ísť viac doľava alebo doprava, ale stále ide dolu kopcom,“ uzavrel Kažimír. Centrálna banka tak vysiela jasný signál. Konsolidácia je nevyhnutná, no jej cena bude vysoká. Slovensko čaká obdobie pomalého rastu, slabnúceho trhu práce a neistoty, ktorá bude do veľkej miery závisieť od vývoja v zahraničí.
