Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa medziročne nezvýšil a zostal rovnaký. Ostáva na 62 percentách ako pred rokom. Nepatrne klesol podiel domácností s úsporami vo výške aspoň jednomesačného príjmu z 26 % na 25 %.
Slováci myslia na zadné dvierka
Klesol aj podiel tých s úsporami vo výške jednomesačného až trojmesačného príjmu z 28 % na 26 % a trojmesačného až šesťmesačného príjmu z 22 % na 21 %.
Prieskum spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, ukázal však aj mierne zvýšenie podielu slovenských domácností s úsporami nad šesťmesačný až dvanásťmesačný zárobok, a to zo 14 % na 16 %.
Slovenská ekonomika má podľa ekonóma Slaného stabilné základy, konsolidačný balíček však hodnotí negatívne (video)
Ako skonštatovala generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová, Slováci sú zvyknutí myslieť na zadné dvierka a ak je to možné, držia si aspoň malú finančnú rezervu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa úspory domácností vzhľadom na ich príjem nezvýšili, ale ani neznížili.
„To môže znamenať, že v čase rastúcich cien pozdržali Slováci niektoré investície v prospech úspor. Tomu zodpovedá aj medziročný pokles tržieb maloobchodníkov,“ hovorí Palendalová. Úspory sú podľa nej kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom. „Ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov,“ doplnila Palendalová.
Najčastejšie majú úspory mladí ľudia
Úspory majú najčastejšie mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov s podielom respondentov 70 % a Slováci vo veku 25 až 34 rokov s podielom 67 %. Obe skupiny si držia rezervu vo výške medzi jednomesačným až trojmesačným zárobkom.
Oproti minulému prieskumu sa posunula veková skupina respondentov, ktorí najčastejšie uvádzajú finančnú rezervu presahujúcu ich príjem za tri roky. Teraz najčastejšie ide o ľudí vo veku viac ako 65 rokov s podielom 9 %, zatiaľ čo predtým to boli ľudia vo veku 55 až 64 rokov.
Priemerná výška dávky v nezamestnanosti za tri roky stúpla o viac ako štvrtinu, poberá ju však menej ľudí
Omnoho častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským vzdelaním, vyjadrilo sa tak 82 % opýtaných. So stredoškolským vzdelaním má úspory 64 % respondentov. Z respondentov so vzdelaním bez maturity má finančnú rezervu len 47 % ľudí.
S úrovňou dosiahnutého vzdelania podľa Palendalovej rastie aj výška úspor v pomere k príjmu. Napríklad úspory vo výške presahujúcej ročný príjem ich domácnosti má 9 % vysokoškolákov oproti piatim percentám respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou.
Sporenie obyvateľov
Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického. Napríklad v Banskobystrickom kraji síce má úspory viac ako polovica domácností, ale spravidla len vo výške svojho mesačného príjmu.
Finančný vankúš na horšie časy nemá takmer tretina Slovákov. Menej šetria ženy
Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia a zamestnanci pracujúci v odbore bankovníctva a poisťovníctva.
Nasledujú ľudia pracujúci v oblasti počítačov, sietí a telekomunikácií, v školstve, rovnako ako ďalší zamestnanci v armáde a v bezpečnostných zložkách. Oproti predchádzajúcemu prieskumu ubudlo ľudí bez práce, ktorí majú súčasne úspory, najčastejšie vo výške svojho jednomesačného až trojmesačného príjmu.
