O cene, ktorá vyvoláva najviac vášní, sa na Slovensku diskutuje prakticky nepretržite – a pritom mnohí zabúdajú, že vôbec ide o cenu. „Hovorím o mzde,“ konštatuje analytik INESSRóbert Chovanculiak. Mzda je podľa neho cena, ktorú platia zamestnávatelia zamestnancom za ich prácu.
Na prvý pohľad jednoduché tvrdenie skrýva v sebe omnoho viac. Kým bežná predstava hovorí, že výšku miezd určuje dobrota alebo lakomosť zamestnávateľa, realita je podľa ekonómov inde. „Je na prvý pohľad zrejmé, že ide o veľmi naivnú teóriu vzniku mzdových cien,“ uvádza Chovanculiak.
Prečo teda čašníci v Rakúsku zarábajú viac než ich kolegovia na Slovensku? A prečo má kuchár vyššiu mzdu než čašník? Odpoveďou je – produktivita práce a konkurencia.
Horný limit miezd určuje produktivita
Každá mzda má svoj strop. „Výška miezd zamestnancov úzko súvisí s ich schopnosťou tvoriť hodnotu,“ vysvetľuje analytik. Táto schopnosť, známa ako produktivita práce, predstavuje horný limit, ktorý je zamestnávateľ ochotný zaplatiť.
Nie je to však len o snahe či pracovnej morálke. Produktivitu totiž vo veľkej miere ovplyvňuje vybavenie pracoviska, technológie či kapitál, ktorý má firma k dispozícii. Preto podľa Chovanculiaka nie je rozdiel medzi slovenským a nemeckým pracovníkom v tom, kto viac maká, ale v tom, v akej produktívnej firme pracuje.
Slovensko ako chudobný príbuzný: Platy rastú najpomalšie vo V4 a čoraz viac si berie štát
Príkladom je slávna automobilka Henryho Forda. Keď v roku 1908 začal vyrábať model T, trvalo zamestnancom zložiť podvozok viac než 12 hodín. O šesť rokov neskôr to dokázali za 93 minút – vďaka novým strojom a pásovej výrobe. Produktivita práce sa zvýšila o neuveriteľných 87 %, a mzdy Fordových zamestnancov rástli bez toho, aby museli viac pracovať.
Spodný limit určuje konkurencia
Ak produktivita určuje horný strop miezd, o tom, kde sa mzda skutočne pohybuje, rozhoduje trh. Prečo Ford platil nadpriemerné mzdy? Nie preto, že mal „dobré srdce“, ale preto, že musel. Potreboval prilákať a udržať si najlepších zamestnancov – a konkurencia o pracovníkov ho prinútila platiť viac.
„Najlepšia ochrana zamestnancov je prítomnosť množstva zamestnávateľov na trhu práce, ktorí sa musia preťahovať o pracovníkov,“ tvrdí Chovanculiak. Nie zákonník práce, nie odbory, ale konkurencia medzi firmami tlačí mzdy nahor.
To vysvetľuje aj rast miezd v povolaniach, kde sa produktivita zásadne nezmenila – napríklad u čašníkov. Tí dnes zarábajú viac než pred sto rokmi nie preto, že by obsluhovali viac ľudí, ale preto, že iné sektory (napríklad automobilky) zvýšili produktivitu, a tým aj mzdy. Aby reštaurácie udržali personál, museli mzdy prispôsobiť.
Prečo kuchári zarábajú viac než čašníci
Rozdiel v mzdách medzi čašníkom a kuchárom má rovnakú logiku. Kuchári majú viac hodnotnejších zručností a tým aj viac alternatívnych možností zamestnať sa. Ak im reštaurácia nezaplatí dosť, môžu prejsť do iného segmentu gastronómie. Čašník si však nemôže len tak obliecť zásteru a variť – preto majú kuchári silnejšiu vyjednávaciu pozíciu.
Bratislavský programátor zarobí štyrikrát viac než predavač v Prešove, platové regionálne rozdiely sú aj naďalej priepastné
Rovnaký princíp platí aj pre hviezdy ako Messi či Jordan. Keď futbalová legenda opustí klub, má množstvo ponúk a tímy sa oňho predbiehajú. Naopak, bežný pracovník má oveľa obmedzenejšie alternatívy, čo tlačí jeho mzdu nadol.
Technológie znižujú bariéry, a tým aj mzdy
Na trhu však vznikajú aj nové javy, ktoré menia rovnováhu. Príkladom je nástup zdieľanej ekonomiky – platformy ako Uber či Bolt. „V minulosti mohol a chcel robiť taxikára len niekto skúsený a odvážny,“ hovorí Chovanculiak. Dnes vďaka GPS a online platbám môže jazdiť prakticky každý.
Výsledok? Viac konkurencie, nižšie bariéry vstupu a tým aj pokles priemerných zárobkov. Trh sa otvoril, no väčší počet vodičov rozriedil výnosy. Ide o rovnaký ekonomický princíp, ktorý platí naprieč všetkými odvetviami – ak rastie počet ľudí schopných vykonávať určitú prácu, klesá jej cena.
Ako zvýšiť mzdy?
Základný recept na rast miezd je teda dvojitý. Na jednej strane treba zvyšovať produktivity práce – investíciami, inováciami a technológiami. Na druhej strane treba udržiavať konkurenciu medzi zamestnávateľmi, ktorá zabraňuje stagnácii a núti firmy ponúkať lepšie podmienky.
Platy zamestnancov na Slovensku rástli, niektoré odvetvia však bojujú s úbytkom pracovných miest
„Ford platil viac, pretože mohol a musel,“ sumarizuje Chovanculiak. „A to je najlepší dôkaz, že vysoké mzdy nevznikajú príkazom, ale prostredníctvom rastu produktivity a konkurencie.“
