Minimálna mzda ako nástroj nemôže zvyšovať blahobyt, ale len prerozdeľovať chudobu, tvrdí analytik

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze, euro
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration 0:00
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time 0:00
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Minimálna mzda ako nástroj nemôže zvyšovať blahobyt, ale len prerozdeľovať chudobu. Uviedol to analytik z INESS Róbert Chovanculiak s tým, že slovenskí politici túto minimálnu mzdu ešte viac zdania.

    Vyššie dane sa podľa odborníka majú týkať zamestnancov aj zamestnávateľov. V prípade, že parlament schváli súčasnú novelu zákona o minimálnej mzde, ktorá by po novom mala byť 60 % z priemernej mesačnej mzdy, tak v roku 2026 dosiahne sumu okolo 920 eur.

    Podľa Chovanculiaka síce minimálnu mzdu budeme mať o 26 eur vyššiu, ale mzdové náklady na minimálnu mzdu budú o 57,60 eur vyššie.

    Slovenská a česká minimálna mzda

    Analytik pripomenul, že Česká republika chce minimálnu mzdu zaviesť ako 43,4 % odhadovanej priemernej mzdy pre nasledujúci rok, čo by v roku 2026 dosiahlo 22 400 českých korún, teda približne 893,40 eur.

    Pri porovnaní slovenskej minimálnej mzdy s tou českou, celková čistá mzda bude vyššia v Čechách, a to o celých 23,5 eur. To je podľa Chovanculiaka celkový rozdiel o viac ako 80 eur, čo ide na vrub vyšším daniam a odvodom na Slovensku.

    „Zvyšovanie minimálnej mzdy je problematické, lebo kauzálne spôsobuje zánik pracovných miest alebo bráni vzniku nových. Logicky by ste si povedali, že v krajine s vyššou nezamestnanosťou chcete menej brániť vzniku nových pracovných miest. Opak je pravdou. V Česku je miera nezamestnanosti 2,6 %, na Slovensku dvakrát vyššia s hodnotou 5,8 %. Navyše máme aj vyššie regionálne rozdiely. Rozdiel medzi českým najhorším a najlepším regiónom v miere nezamestnanosti je dvojnásobný. Na Slovensku je ten rozdiel až trojnásobný. Stále máme región s mierou nezamestnanosti nad 10 %,“ vysvetlil odborník.

    Zlý nástroj na plnenie dobrého cieľa

    Podľa jeho slov máme aj výrazne väčší problém s nezamestnanosťou dlhodobo nezamestnaných a rovnako problém s nezamestnanosťou mladých ľudí a ľudí bez vzdelania.

    „Toto všetko sú faktory, ktoré sú v ekonomickej literatúre zvýraznené červeným písmom ako rizikové pri zvyšovaní minimálnej mzdy. Ale to vôbec nevadí slovenským politikom hazardovať s osudom desiatok tisíc ľudí z chudobných regiónov Slovenska,“ pokračuje Róbert Chovanculiak.

    Ako ďalej uviedol, minimálna mzda je zlý nástroj na plnenie dobrého cieľa. Podľa odborníka všetci chceme, aby mali ľudia vyššie mzdy, špeciálne tí s nízkymi príjmami.

    „Ale to sa nerobí plošným stanovovaním administratívnej mzdy z Bratislavy pre čašníčku z Utekáča. Ak jej to aj pomôže o trochu zvýšiť výplatu, jej mamu a dve kamarátky to pripraví o možnosť nájsť si prácu. To je dôvod prečo minimálna mzda nedokáže zvyšovať blahobyt spoločnosti, dokáže len prerozdeľovať chudobu,“ uzavrel analytik INESS.

    Ďalšie k téme

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Viac k osobe: Róbert Chovanculiak
    Firmy a inštitúcie: INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz