Rozpočet Slovenska na rok 2026 má podľa vlády znamenať krok k ozdraveniu verejných financií, no podľa ekonóma a bývalého ministra financií Ivana Mikloša ide skôr o ilúziu stabilizácie než o reálnu konsolidáciu. Hoci kabinet Roberta Fica deklaruje zníženie deficitu z 5 na 4,1 % HDP, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj nezávislí analytici upozorňujú, že čísla sú nadhodnotené a riziká vážne.
„Takmer žiadny expert si nemyslí, že ten rozpočet je reálny,“ uviedol pre SITA Mikloš. Podľa neho existuje konsenzus mimo vládnych kruhov, že deficit bude v skutočnosti vyšší a že ide o jeden z najhorších rozpočtov v histórii Slovenska.
Verejné financie v zlom stave
Mikloš pripomína, že vláda síce tvrdí, že verejné financie zdedila v zlom stave, no prvý rozpočet, ktorý pripravila sama, situáciu ešte zhoršil. Deficit sa v roku 2024 zvýšil z 5,3 na 5,5 % HDP, čo podľa neho vyvracia tvrdenia premiéra Fica o rozvrátených financiách po predchádzajúcich vládach.
Šetrenie nie je podľa Gašpara populárne, ale Slovensko si to už nemôže dovoliť odkladať - VIDEO
„Ak je pri moci príčetná vláda a ak verejné financie sú v zlom stave, zodpovedná vláda v prvom roku konsoliduje. Ficova vláda však namiesto toho zaviedla 13. dôchodky a deficit zvýšila,“ konštatuje Mikloš.
Konsolidácia na nesprávnych základoch
Tretia fáza konsolidácie, ktorú vláda prezentuje ako úspech, podľa Mikloša opäť stojí na nesprávnych základoch. Väčšina opatrení je totiž zameraná na zvyšovanie príjmov prostredníctvom daní, nie na úspory.
„Z 92 % sú to opatrenia na príjmovej strane, teda zvyšovanie daní, nové sadzby DPH, zavedenie transakčnej dane. Konsolidácia, ktorá bolí, ale nelieči,“ dodáva. Podľa neho to spôsobuje pokles hospodárskeho rastu, ktorý je už teraz najnižší v regióne, a dusí ekonomiku. Vláda pritom podľa neho počíta s rastom HDP o 1,3 %, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá len 0,5 %.
Minister financiíLadislav Kamenický argumentuje, že rozpočet je kompromisom medzi sociálnymi istotami a fiškálnou zodpovednosťou. Mikloš to odmieta ako „politický marketing“ a prirovnáva súčasný vývoj k gréckej ceste spred krízy v roku 2012.
Vláda prehlbuje zlý stav Slovenska
„Takýto typ uvažovania viedol presne Grécko tam, kde skončilo. My ideme po gréckej ceste. Možno neskrachujeme do roka, ale ak budeme pokračovať, skôr či neskôr k tomu dôjde,“ varuje Mikloš.
Štátny rozpočet opäť rozdelil politikov. Karas zákon roka obhajuje, Hajko pripomína enormný rast dlhu
Podľa neho vláda nerieši príčiny zlého stavu. Naopak, svojimi rozhodnutiami ich prehlbuje. Pripomína, že Robert Fico je pri moci väčšinu času od roku 2006, čo z neho robí autora súčasného modelu neudržateľných verejných financií. Mikloš dodáva, že Slovensko sa dostáva do toxickej kombinácie rýchlo starnúcej populácie, vysokej miery zadlženia a nízkeho ekonomického rastu.
„Máme druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v Európskej únii po Luxembursku, ale na rozdiel od Luxemburska nemáme prebytkový rozpočet, ktorý by vytváral vankúš pre budúcnosť,“ upozorňuje Mikloš. Na otázku, čo by mohlo Slovensko zachrániť pred ekonomickou krízou, odpovedá jednoznačne: zmena politiky.
Odolanie politickým tlakom
„Nevyhnutným, ale nepostačujúcim predpokladom je politická zmena. Ak niekto vládne štvrtýkrát a vždy zle, predpokladať, že piatykrát to bude lepšie, je ilúzia,“ hovorí Mikloš.
Nová vláda by podľa neho musela konať rýchlo, prijať aj nepopulárne opatrenia a odolať politickým tlakom. Dodáva však, že situáciu komplikuje aj vonkajšie prostredie a extrémna otvorenosť slovenskej ekonomiky.
„Sme ôsma najotvorenejšia ekonomika na svete. To znamená, že globálne turbulencie sa nás dotýkajú viac než väčších krajín, ako je Poľsko,“ uviedol Mikloš.
>>> Celý rozhovor SITA s Ivanom Miklošom
Mikloš: V prechode od „montovne k mozgovni“ sme zlyhali a nachádzame sa v začarovanom kruhu - ROZHOVOR
