Parlament v minulom týždni schválil návrh budúcoročného štátneho rozpočtu, ktorý ráta s výdavkami takmer 68 miliárd eur a príjmami približne 62 miliárd eur. Znamená to, že budeme hospodáriť so schodkom okolo 5,9 miliardy eur a Ficova vláda sľubuje znížiť deficit verejných financií z piatich na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Ako však v rozhovore pre SITA v podcaste Má to Filipa uviedol ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš, ide o nerealistický plán s množstvom rizík. „Takmer žiadny nezávislý expert nepovažuje tento rozpočet za reálny,“ uviedol.
Konsolidácia, ktorá dusí ekonomiku
Mikloš sa zhoduje s hodnotením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) aj analytikov bánk, že skutočný deficit bude vyšší, než vláda deklaruje. Upozornil tiež, že Ficova vláda v prvom roku svojho vládnutia deficit dokonca zvýšila – z 5,3 na 5,5 percenta HDP. „Ak je pri moci zodpovedná vláda, v prvom roku hneď konsoliduje a táto, naopak, deficit prehĺbila,“ hovorí.
Ódor: Súčasná vláda už dvakrát robila konsolidáciu a výsledok nevidíme - ROZHOVOR
Slovensko má podľa Mikloša štvrtý najvyšší deficit v EÚ a druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu po Luxembursku. „To je toxická kombinácia – vysoký dlh, nízky rast a rýchle starnutie. Luxembursko si môže dovoliť starnúť, lebo má prebytky, my nie,“ vysvetlil.
Samotný deficit však podľa bývalého ministra financií nie je najväčším problémom, horší je spôsob, akým sa vláda snaží konsolidovať a to hlavne zvyšovaním daní. Vysvetlil, že takéto kroky brzdia rast, zvyšujú daňové úniky a znižujú konkurencieschopnosť. „Máme najnižší ekonomický rast spomedzi okolitých krajín a najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie,“ zdôraznil.
Ideme cestou Grécka
Predpoklad vlády, že ekonomika v roku 2026 porastie o 1,3 percenta, označil Mikloš za neudržateľný. „Národná banka Slovenska (NBS) počíta len s rastom pol percenta a už len tento rozdiel stačí na to, aby deficit výrazne narástol,“ vraví.
Vývoj slovenskej ekonomiky prirovnal k situácii Grécka pred jeho krízou. „Takýto typ politiky vedie do slepej uličky. Možno neskrachujeme o rok či dva, ale ak sa nezmení kurz, skončíme v platobnej neschopnosti,“ varuje. Ak by sa tak stalo, podľa bývalého ministra financií by Slovensko muselo prijať podobné opatrenia ako Grécko, ako je napríklad znižovanie dôchodkov a platov vo verejnom sektore o desiatky percent.
Podľa Mikloša sme zlyhali v prechode od „montovne k mozgovni“ a nachádzame sa v začarovanom kruhu – pomalý rast zmenšuje ekonomický koláč, z ktorého si štát berie čoraz viac. „Ak sa nezačneme zameriavať na rast, inovácie a efektívne verejné výdavky, nevyhneme sa stagnácii,“ uviedol.
Mikloš si myslí, že je preto potrebná politická zmena. „Ak niekto vládne štvrtýkrát a každé ďalšie vládnutie je horšie, predpokladať, že piatykrát to bude lepšie, je čistá ilúzia,“ uzavrel.
Čo sa dozviete, ak si pozriete celý rozhovor:
- prečo Ivan Mikloš považuje rozpočet 2026 za nerealistický
- v čom spočíva „grécka cesta“ Slovenska
- ako vláda dusí ekonomiku namiesto ozdravenia
- prečo šetrenie na investíciách a digitalizácii škodí
- ako sa Slovensko vzďaľuje Česku a Poľsku
- kde vláda podľa neho zlyháva v podpore malých podnikateľov
- prečo je nutná politická aj ekonomická zmena
