Verejné financie Slovenska smerujú do bodu, v ktorom už nebudú schopné plniť svoje základné funkcie, upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)Ján Tóth na konferencii Chudoba a ľudské práva – výzva pre spoločnosť a cirkev. Prognóza vývoja dlhodobej starostlivosti v kontexte demografických zmien ukazuje, že bez zásadného ozdravenia rozpočtu a systémových reforiem sa štát dostane do situácie, v ktorej nebude vedieť prefinancovať ani prísľuby súčasnosti, ani potreby budúcich generácií.
Ako zdôraznil, dlhodobá udržateľnosť verejných financií je blízko hranice vysokého rizika. Dnešné prísľuby do budúcnosti nie sú podľa jeho slov prefinancovateľné.
Demografický vývoj prehlbuje problémy
Slovenský deficit už dnes výrazne prekračuje povolené limity, hoci príjmy štátu dosiahli najvyššiu úroveň v histórii. Takmer polovicu schodku však tvorí dôchodkový účet, čo odhaľuje jeho štrukturálny charakter a zároveň vysvetľuje, prečo bez ozdravenia celého systému nebude možné udržať základné verejné služby.
V tomto kontexte je dôležité aj to, ktoré skupiny sú chudobou ohrozené najviac. Nadpriemerne ňou trpia neúplné rodiny a domácnosti s viacerými deťmi, zatiaľ čo dôchodcovia sú pod priemernou mierou rizika. Jednotlivci však chudobu prežívajú častejšie, hoci verejná debata sa sústreďuje predovšetkým na dôchodky, zatiaľ čo dlhodobá starostlivosť zostáva dlhodobo zanedbávanou témou.
Konsolidácia nedostane Slovensko do bezpečného pásma, verejné financie čaká výrazné napätie
Demografický vývoj pritom tieto problémy ešte prehlbuje. Zatiaľ čo v minulosti sa rodilo približne 100-tisíc detí ročne, dnes je to iba polovica. Do roku 2050 pribudne na Slovensku 300-tisíc dôchodcov a počet pracujúcich klesne o 500-tisíc ľudí, pričom populácia bude stará podobne ako súčasné Japonsko. Menej pracujúcich a viac odkázaných osôb pritom znamená nielen ekonomické oslabenie krajiny, ale aj dramaticky vyšší dopyt po sociálnych a zdravotných službách.
Dlhodobá starostlivosť však doteraz nebola prioritou politík. Výdavky na ňu sú menej než polovičné v porovnaní s priemerom OECD, zatiaľ čo slovenské dôchodky sú voči mzdám mierne nadpriemerné. Nedostatok terénnych a ambulantných služieb je dlhodobý a systémová reforma je viac prísľubom než realitou.
Tlak na zdravotnícky a sociálny systém
Starnutie populácie podľa Tótha spôsobí, že počet odkázaných ľudí v sociálnych službách a v systéme príspevkov pre ŤZP vzrastie o takmer 100-tisíc osôb. Tento nárast môže byť ešte výraznejší, keďže rodiny majú menej detí a ženy pracujú vo väčšej miere, čo znižuje ich kapacitu poskytovať neformálnu starostlivosť. To všetko vytvára silný tlak na verejné financie a zdravotnícky aj sociálny systém.
Už dnes je zrejmé, že výdavky na dlhodobú starostlivosť bude potrebné zdvojnásobiť. Tohtoročná reforma financovania sa zameriava na posilnenie ambulantných a terénnych služieb sumou približne 200 miliónov eur. No pôvodné zámery počítali so 2- až 4-násobne väčším objemom. Otázkou zostáva, či to rozpočet unesie.
Seniori u nás prestávajú pracovať príliš skoro. Odborníci upozorňujú na problém, ktorý môže položiť dôchodkový systém
Možnosti financovania dlhodobej starostlivosti závisia od potenciálu ekonomiky rásť a generovať dostatok zdrojov. Slovensko bolo v rokoch 2004 až 2008 „ekonomickým tigrom“, no odvtedy ho predbehli Poľsko aj Maďarsko a proces dobiehania západnej Európy sa prakticky zastavil.
Konsolidácia na výdavkovej strane
Zdravé verejné financie sú nevyhnutným predpokladom pre akúkoľvek ďalšiu expanziu služieb. Doterajšia konsolidácia sa opierala najmä o zvyšovanie daní, no to znižuje konkurencieschopnosť a ohrozuje budúci rast. Priestor preto musí vzniknúť aj z výdavkovej strany. Cez adresnosť sociálneho systému, auditované úspory a efektívne smerovanie financií tam, kde je najväčšia objektívna potreba.
Ján Tóth upozornil, že bez strategického preusporiadania výdavkov sa Slovensko môže dostať do situácie, v ktorej nebude vedieť zabezpečiť základnú starostlivosť pre najzraniteľnejších. „Starnutie populácie zvýši počet odkázaných ľudí, v päťdesiatročnom horizonte o 100-tisíc osôb. To bude znamenať potrebu zdvojnásobenia výdavkov na dlhodobú starostlivosť. Čím budú verejné financie zdravšie, tým väčšiu schopnosť bude mať štát pomáhať týmto skupinám,“ dodal Tóth.
