Rekordné zisky firiem zapríčinili až 82 % rastu inflácie v roku 2023. Vyplýva to zo štúdie, ktorú pre konzorcium organizácií Foundation for European Progressive Studies, OZ Proforum a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením na Slovensku spracoval ekonóm a bývalý poradca ministra financií Anton Marcinčin.
Od apríla 2020 do súčasnosti vzrástli ceny na Slovensku o 37 %, zatiaľ čo v EÚ len o 25 %. Analýza Antona Marcinčina ukazuje, že za rastom cien na Slovensku v posledných rokoch stáli najmä rekordné zisky veľkých firiem, distribútorov energií a potravinárskych spoločností, pričom podiel ziskov na inflácii v rokoch 2021 až 2023 vyskočil na 67 %, zatiaľ čo podiel miezd klesol na 34 %.
Za dôvody vysokej inflácie sa zvyčajne podľa jeho slov považujú pandémia a ruská invázia na Ukrajinu. „Nepochybne mali vplyv na cenotvorbu, ale dáta ukazujú čosi iné. Rozdelenie štruktúry inflácie na jej hlavné zložky ukazuje, že energie a potraviny v roku 2022 zvýšili infláciu na Slovensku o takmer dve tretiny a v roku 2023 o vyše polovicu, pričom v roku 2023 energie predstavovali už iba jeden bod inflácie, ale potraviny 5 z 11,“ vysvetlil Anton Marcinčin.
Najväčší víťazi vysokej inflácie
Najväčšími víťazmi vysokej inflácie boli podľa Marcinčina veľké poľnohospodárske farmy, spracovatelia potravín a nie výrobcovia, ale distribútori energií. V potravinárstve sa zisky za roky 2020 až 2023 zdvojnásobili, v dodávke energií viac než zdvojnásobili. Zisky niektorých dodávateľov energií sa prehupli cez 1 000 %.
Inflácia dosiahla najvyššiu hodnotu za posledných 17 mesiacov, potiahli ju najmä drahšie potraviny a nápoje
„Zisky desiatich najväčších potravinárskych firiem sa v roku 2022 zvýšili o 189 % a zisková marža sa zdvojnásobila na 6 %. Rozhodujúca časť prírastkov za rok 2022 podľa analýzy Finstat pripadá na tri podniky, a to Tate & Lyle Boleráz, I.D.C. Holding a MEGGLE Slovakia, bývalé Rajo,“ uvádza Marcinčin. Výrazne stúpli aj zisky v poľnohospodárstve, pričom najväčší traja producenti, ako Domäsko, Dan-Slovakia Agrar a PIGAGRO, spolu získali takmer 14 mil. eur na dotáciách.
Alarmujúce zistenia
Koordinátorka projektu OZ Proforum Alena Krempaská upozornila, že tieto zistenia sú alarmujúce. Všetky firmy podľa nej premietli vyššie ceny energií do svojich cien a napriek tomu vykazujú rekordné zisky. „Čiže pre istotu ceny zvýšili oveľa viac, ako bolo nutné,“ povedala Krempaská.
Inflácia mení dovolenkové plány Slovákov, niektorí zostanú doma, iní skracujú pobyty
Chudobou je u nás podľa jej slov ohrozených už takmer milión ľudí a sme na tom najhoršie v EÚ v tom, koľko ľudí si nemôže pravidelne dovoliť mäsité jedlo.
„Veľké firmy, ktoré monopolizujú niektoré odvetvia, pomohli k prepadu príjmov pre všetkých. Aj toto je spoločenská zodpovednosť firiem. A pokiaľ odborníci varujú firmy, aby nezvyšovali mzdy a tým neroztočili špirálu inflácie, nabudúce by mali radiť, aby si nezvyšovali zisky,“ uviedla Krempaská.
Namiesto kontroly cien vláda zvolila kompenzáciu firiem
Robert Žanony z Friedrich Ebert Stiftung Slovensko doplnil, že vzhľadom na alarmujúci stav verejných financií, z ktorých sanujeme sociálnu núdzu časti spoločnosti, by bolo na mieste využívať všetky regulačné, kontrolné a daňové nástroje štátu tak, aby sociálna núdza nebola prehlbovaná rekordnou infláciou ťahanou rekordnými ziskami. „Pomohli by sme si oveľa viac ako napríklad neudržateľnými plošnými dotáciami,“ myslí si Žanony.
Zlepšovanie financií slovenských domácností sa v roku 2024 zastavilo. Najviac trpia ľudia s nízkymi príjmami
Marcinčin dodal, že vysokú infláciu umožnila vysoká trhová koncentrácia a nedostatočná reakcia regulátora. Namiesto kontroly cien vláda zvolila kompenzáciu firiem, vrátane ich zvýšených ziskov, cez plošné dotácie. Akceptovala podľa jeho slov aj vyššie zisky firiem namiesto toho, aby využila svoje možnosti a ochránila spotrebiteľov a verejné financie.
„Dotácie spotrebiteľom tak vo výsledku neboli ničím iným než dotovaním tržieb, vrátane ziskov, oligopolných výrobcov a distribútorov. Naopak, ukazuje sa, že danenie nadmerných ziskov dáva zmysel a do budúcna by sme najviac profitovali zo spoločného európskeho postupu voči inflácii tak, aby sa nerozšírila na celú ekonomiku,“ uzavrel Marcinčin.
