Pod pojmom recesia si väčšina ľudí predstaví ekonomickú krízu spojenú s rýchlym nárastom nezamestnanosti, akú sme zažili v roku 2009, či v prvých mesiacoch pandémie.
Táto predstava však nie je podľa ekonomického analytika Tatra banky Andreja Martišku úplne presná. Definícia hovorí, že ekonomika sa nachádza v recesii vtedy, ak zaznamená dva štvrťroky po sebe medzikvartálny pokles reálneho HDP. Slovenská ekonomika podľa tejto definície nezažila v roku 2009 recesiu.
Kvartálny pokles HDP
„To je, samozrejme, v ostrom kontraste s vtedajším stavom ekonomiky a spomienkami ľudí na toto ťažké obdobie. Slovenská ekonomika však v roku 2009 utrpela iba jeden, hoci mimoriadne prudký, kvartálny pokles HDP. Spamätávala sa z neho dlho a nezamestnanosť sa vrátila späť na predkrízové úrovne až po niekoľkých rokoch,“ skonštatoval Martiška.
Slovenská ekonomika tak v roku 2009 nezažila recesiu podľa štandardnej definície, avšak rozhodne nešlo z ekonomického hľadiska o pozitívne obdobie.
Najlepšie podľa analytika je, ak ekonomika rastie, nehrozia jej riziká a o recesii nemáme dôvod ani uvažovať. „Rozdiel medzi pomalým 0,1 % rastom a 0,1 % poklesom HDP je však z hľadiska ekonomických dopadov na bežného človeka bezvýznamný. Rovnako sa na vašej životnej úrovni nič nezmení, ak sa panel ekonómov uznesie, že pred dvoma rokmi bola ekonomika v recesii,“ hovorí Martiška.
Kedy zažívame recesiu?
Najmenej odborné, avšak z pohľadu bežného človeka možno najrelevantnejšie pravidlo na identifikáciu recesie je podľa analytika výrok Harryho Trumana: „Recesia je vtedy, ak váš sused stratil prácu. Kríza je vtedy, ak ste stratili prácu aj vy.“
Najväčšie európske ekonomiky dosiahli podľa najnovších čísiel v druhom štvrťroku pozitívny resp. nulový rast, ako napríklad Nemecko.
„Absencia recesie neznamená, že ekonomike nehrozia riziká. A naopak, dva štvrťroky negatívneho rastu HDP nie sú samé o sebe katastrofou a dôvodom na paniku. Vždy záleží od kontextu, „hĺbky“ recesie a vývoja ďalších ekonomických ukazovateľov,“ dodal Martiška.
