Vládny plán obnovy čelí pripomienkovej smršti. Výhrady voči nemu zaslali nielen podnikatelia, odborári, mestá, či obce, ale aj samotné ministerstvá. I napriek rekordnému množstvu pripomienok je s jeho aktuálnou podobou rezort financií spokojný a kvalitu dokumentu obhajuje.
Hovorí, že Slovenskom sa chceli inšpirovať aj pobaltské krajiny. Optimizmus ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) však nezdieľajú ani všetci jeho kolegovia vo vláde. Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) dokonca verejne pohrozil svojou demisiou, ak sa plán obnovy k poľnohospodárom a potravinárom obráti chrbtom.
Vzor pre Pobaltie
Aktuálne eviduje ministerstvo financií k plánu obnovy celkovo 2 444 pripomienok, z toho je 1 375 zásadných. Pripisuje to výnimočnosti a dôležitosti dokumentu.
„Teší nás, že sa práve tento materiál stal najdiskutovanejším dokumentom za dlhé obdobie. Je to pre nás dôkaz živej a funkčnej demokracie,“ uviedol pre portál voFinanciách.sk tlačový odbor ministerstva.
Plán obnovy vníma ako cestu k inovatívnej ekonomike, modernému štátu a zdravej krajine. Za kľúčové považuje školstvo, zdravotníctvo, zelené a digitálne témy.
Podnikatelia a ekonómovia oznámkovali Hegera, viaceré kroky vnímajú skôr negatívne
Zároveň však ministerstvo pri príprave materiálu priznáva časovú tieseň a meniaci sa legislatívny rámec. Tvrdí, že aktualizované usmernenie Európskej komisie dostal až 22. januára. Ubezpečuje ale, že finálny termín odovzdania do Bruselu stihne.
V súčasnosti je predmetom pripomienok druhá verzia plánu obnovy. „Náš plán obnovy je v zahraničí považovaný za ukážkový dokument. Aj na tomto základe nás oslovili iné krajiny, napríklad Lotyšsko či Litva, s ktorými vedieme neformálne diskusie,“ pochvaľuje si rezort financií.
Nedostatočná diskusia
Odborári tvorbu tohto strategického dokumentu kritizujú. Vyčítajú mu jeho utajovanie. Chýbajú im aj dostatočné odborné diskusie a konzultácie.
„Otázna je aj politická zhoda na hlavných reformách a investíciách, keďže množstvo pripomienok bolo vznesených aj zo strany jednotlivých ministerstiev a ďalších subjektov verejnej správy,“ uviedla pre portál voFinanciách.sk hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.
I napriek tomu pripisujú odborári plánu obnovy mimoriadny význam. Považujú ho za liek, ktorým by štát mal liečiť pandémiou zdevastovanú ekonomiku. Ako podčiarkli, pôjde o najväčší stimulačný balík, aký sa kedy financoval z rozpočtu Európskej únie.
Zväz automobilového priemyslu očakáva od vlády systémové zmeny, sklamaný je z prístupu pri tvorbe plánu obnovy
Plán obnovy podľa odborárov však nerieši vplyv digitalizácie a robotizácie na zamestnanosť. Tvrdia, že v ňom absentuje diverzifikácia priemyslu, celoživotné vzdelávanie a tiež financovanie osobnej verejnej dopravy.
Odborári zásadne nesúhlasia aj s viacerými opatreniami v dôchodkovej oblasti. „Chýbajú tiež investície do pracovných miest, prechodné kompenzačné modely, či investície do služieb zamestnanosti,“ vypočítavajú zástupcovia zamestnancov.
Pasívni pozorovatelia
Asociáciu priemyselných zväzov (APZ) mrzí, že odborníci z praxe boli v čase písania plánu obnovy v pozícii pasívnych pozorovateľov.
„Jednotlivé oblasti sú síce zadefinované správne, avšak niekde vnímame nepomer vo výške alokovaných prostriedkov a v niektorých komponentoch zasa chýbajú kľúčové opatrenia,“ skonštatoval generálny sekretár APZ Andrej Lasz.
Priemyselníkom sa nepáči nízke financovanie dekarbonizácie a tiež diskriminácia firiem používajúcich na tento účel drahšie technológie. Žiadajú tiež vyššiu podporu nabíjacej infraštruktúry pre elektromobily a zavedenie superodpočtu investícií do výskumu a vývoja.
ZMOS má k plánu obnovy zásadné pripomienky, navrhuje vytvorenie Centier zdieľaných služieb
Po vecnej diskusii volajú aj mestá a obce. Priznávajú, že plán obnovy poznačila politická kríza aj neskoré konzultácie. Za kľúčové považujú zavedenie centier zdieľaných služieb a vznik štátnej agentúry spravujúcej nehnuteľný majetok.
„Tento majetok by mohol byť následne využívaný pre výstavbu nájomných bytov, zariadení sociálnych služieb a ostatné verejno-prospešné stavby,“ zdôraznil riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Štát by mal podľa neho riešiť prioritne aj vysporiadanie pozemkov, čo by prispelo k rozvoju územia a zintenzívnilo by čerpanie eurofondov.
Chýbajú potravinári
V pláne obnovy sa nenašli domáci poľnohospodári a výrobcovia potravín. Upozornila na to vo svojich pripomienkach Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Negatívne to vníma najmä z pohľadu zabezpečenia obživy pre ľudí a snahy vlády zvýšiť potravinovú sebestačnosť.
„Práve rezort pôdohospodárstva, ktorý snáď najväčšou mierou zabezpečuje odolnosť štátu, sa v opatreniach náležite nenachádza,“ zdôraznila pre portál voFinanciách.sk hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Podnikateľom chýba v pláne obnovy konkrétna predstava o zásadnej reforme daní a odvodov
Zamestnávatelia tiež žiadajú pri financovaní zrovnoprávniť štátne a súkromné zdravotnícke zariadenia. Chýbajú im aj dopady pandémie na dôchodkový systém, ako aj výstavba vodozádržných a kanalizačných systémov.
Nedostatočne sa podľa AZZZ plán obnovy venuje aj plynárenstvu a perspektívam vodíka v energetike. „Vzhľadom na veľké množstvo pripomienok si myslíme, že čas na ich zapracovanie a prípadné diskusie s predkladateľmi pripomienok sú vzhľadom ku krátkosti času nereálne,“ obávajú sa zamestnávatelia.
Finálnu verziu Plánu obnovy musí rezort financií do Bruselu predložiť do konca apríla.
