Novoročné finančné predsavzatia si dalo 56 percent Slovákov. Tých finančných sa už vzdala takmer pätina ľudí, vyplynulo z najnovšieho prieskumu 365.bank. Odborníci a viaceré štatistiky tvrdia, že predsavzatia vo všeobecnosti vydržia ľuďom len dva týždne.
Slováci sú ochotní odkladať si len malé sumy
Podľa prieskumu si väčšina obyvateľov Slovenska dala po novom roku za cieľ zlepšiť stav svojich financií. Až 41% ľudí si chce viac sporiť, 35 % má ambíciu menej míňať, a len necelých 12% sa odhodlalo vytvoriť si v tomto roku dostatočnú finančnú rezervu vo výške aspoň 6-platov. Investovať chce pritom menej ako desatina.
„Investovaniu sa v porovnaní so sporením venuje ešte stále relatívne málo ľudí, pričom ide o spôsob, ako možno dosiahnuť reálne zhodnotenie úspor. Okrem desatiny mesačného platu, ktorý by mal putovať na tvorbu rezervy, by zvyšná pätina príjmu mala byť vhodne rozdelená práve medzi investovanie a sporenie na konkrétny účel,“ hovorí Linda Valko Gáliková z 365.bank.
Štvordňový pracovný týždeň sa môže podľa analytika stať zaujímavým zamestnaneckým benefitom, ale určite nie verejnou politikou a súčasťou Zákonníka práce
Výsledky prieskumu ukázali, že obyvatelia Slovenska sú ochotní z mesačnej mzdy dávať bokom len pomerne nízke sumy. Najčastejšie si pritom chcú odkladať sumu vo výške do 50 eur mesačne (celkovo 32 %).
Ďalšia takmer tretina (29 %) si naplánovala šetriť sumu okolo 100 eur a len 14% všetkých opýtaných chce mesačne odložiť viac a to buď za účelom zbierania peňazí na nejaký konkrétny účel ako je napríklad dovolenka, alebo za účelom vytvorenia finančnej rezervy.
Tretina Slovákov nemá finančnú rezervu
„Železná rezerva Slováka, ktorý má priemerný mesačný plat 1 450 eur, vychádza na sumu 6 000 eur. A to je až dvojnásobok toho, čo má reálne väčšina našincov. Až 66% Slovákov a Sloveniek má finančnú rezervu len do výšky 3 000 eur, čo nie je postačujúce napríklad v prípade nečakanej dlhodobej práceneschopnosti s vážnymi zdravotným problémom,“ uviedla Linda Valko Gáliková a zároveň dodala, že tretina Slovákov nemá finančnú rezervu vôbec.
Rodinné výdavky by boli bez vládnych opatrení vyššie o 250 eur mesačne, zlepšila sa aj príjmová nerovnosť
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že napriek správnemu odhodlaniu stanoviť si finančné predsavzatie sa už po niekoľkých týždňoch tejto ambície vzdala takmer pätina ľudí, z toho najviac ich je vo vekovej skupine od 45 do 53 rokov (až 24 %). Zatiaľ najrozhodnejší v dodržaní novoročného záväzku vyzerajú byť tridsiatnici (od 27 do 35 rokov) – len 12 % z nich svoje predsavzatie porušilo.
„Predsavzatia týkajúce sa šetrenia a moment, kedy začať so správnymi návykmi sa pritom nemusí vzťahovať výhradne na obdobie po Novom roku, ale začať možno kedykoľvek. Dôležitá je pritom pravidelnosť a vytrvalosť,“ dodala na záver Linda Valko Gáliková.
