Tradičnými zdrojmi rastu slovenskej ekonomiky boli v posledných 30 rokoch najmä kvalitná a zároveň lacná pracovná sila, strategická poloha v srdci Európy a relatívne lacný prístup k energetickým komoditám, najmä spoza východných hraníc. Náš rast akceleroval po vstupe do EÚ a následne aj prijatím eura, keď sa naša ekonomika prirodzene otvárala zahraničným investorom.
„Konvergencia k priemeru EÚ sa však postupne zastavila a tradičné zdroje začínajú byť, zdá sa, z veľkej časti vyčerpané, hoci priestor pre zvyšovanie produktívnosti ešte určite existuje,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Výzva v podobe demografie
Demografický vývoj predstavuje podľa neho zásadnú výzvu. „Do desiatich rokov ubudne vo vekovej kategórií 18 až 64 rokov približne 200-tisíc ľudí, čo bude mať výrazný dopad na pracovný trh,“ pokračuje analytik. Chýbajúci pracovníci a absencia talentov bude náš ekonomický rast prirodzene limitovať.
Budúci rast našej ekonomiky by mal byť založený na inováciách a znalostiach, pretože podľa štúdie sú práve tie zodpovedné za 45 % ekonomického rastu. Kompetentný ľudský kapitál a jeho vhodná alokácia sa podieľajú na raste ďalšími 30 %. Výhodou ekonomiky založenej na znalostiach a odbornosti je aj dosahovanie vyššej pridanej hodnoty a čistejšie životné prostredie. Ak naše výrobky alebo poskytované služby budú viac sofistikované, môžeme si za ne viac vypýtať, čo sa pozitívne prejaví na celkovom bohatstve a prosperite krajiny.
Primárnym zdrojom kvalifikovaných ľudí pre výskum a vývoj by mali byť študenti vysokých škôl a univerzít. Tých máme podľa Kočiša vcelku dostatok, no v kvalite vysokých škôl v porovnaní so susedmi zatiaľ zaostávame, čo nás môže a bude v globálnej súťaži limitovať. Podľa QS World University Rankings nie je v TOP 500 žiadna slovenská univerzita.
Štúdium v zahraničí
V susedných štátoch je situácia o poznanie lepšia. Česi majú v elitnej päťstovke hneď tri univerzity, Poliaci dve. Určite neprekvapí, že dve univerzity vo Viedni sú dokonca hneď v prvej dvestovke. V nasledujúcich týždňoch budú desiatky tisíc študentov v maturitných ročníkoch vypĺňať prihlášky na vysoké školy a univerzity. Okrem slovenských možností majú, aj vďaka nášmu členstvu v EÚ, relatívne jednoduchý prístup k univerzitám svetovej úrovne v zahraničí.
So štúdiom v zahraničí sa však spája výzva v podobe následného odlivu mozgov, ktorú výrazne akcentovala podľa Kočiša predchádzajúca úradnícka vláda. Šikovní študenti odchádzajú študovať do zahraničia, ale následne im chýba motivácia, aby sa po istom čase vrátili späť. Čím úspešnejší absolventi, tým je motivácia pochopiteľne nižšia. Rozhodujúcim kritériom pritom nemusí byť iba výška mzdy, ale aj kvalita životného prostredia, úroveň právneho štátu a viera v udržateľnosť demokracie.
Podľa dát OECD žije takmer 10 % slovenskej populácie v zahraničí. Podľa dát Eurostatu zas polovica z nich, teda 269-tisíc, žije v inej členskej krajine EÚ. Najviac v Česku (100-tisíc), potom v Nemecku (57-tisíc) a Rakúsku (47-tisíc). Nad návratom najlepších z nich visí dlhodobo veľký otáznik.
Slovensko nie je zaujímavé
Potenciál vysoko kvalifikovaných pracovníkov by sme mohli hľadať aj v iných členských štátoch. Slovensko však nepatrí podľa Kočiša medzi migračne zaujímavé krajiny. Iba 0,7 % našej populácie tvoria občania iných členských krajín, pričom najväčšiu skupinu tvoria Česi. V porovnaní so Slovákmi, ktorí žijú v Česku, je ich až 10-krát menej. Občania krajín mimo EÚ tvoria iba 0,4 % našej populácie.
Na druhej strane, v susednom Rakúsku žije viac ako 18 % populácie s iným ako rakúskym občianstvom. V dynamicky rozvíjajúcom sa Estónsku je to 15 %. Pri pohľade na obyvateľov Ukrajiny, ktorí sú pod dočasnou ochranou EÚ, je možné vidieť, že hoci sme s Ukrajinou priamo susediaci štát, ukrajinskí utečenci uprednostnili Česko pred Slovenskom a tiež susediacim Poľskom, ktoré však bolo úspešnejšie ako Slovensko.
Aj pobaltské krajiny majú tento ukazovateľ na vyššej úrovni ako Slovensko. „Nedokázali sme teda v dostatočnej miere využiť a efektívne umiestniť dodatočný pracovný potenciál, ktorý prúdil, žiaľ kvôli tragickým udalostiam, aj cez naše územie,“ konštatuje analytik.
Pracovníci z tretích krajín
Potrebné know-how, kompetentnosť a skúsenosti by však do krajiny mohli priniesť aj vysokokvalifikovaní odborníci z tretích krajín. Pre takýchto ľudí existuje v rámci EÚ tzv. modrá karta. Základnou podmienkou na jej získanie je vyššia odborná kvalifikácia v podobe vysokoškolského vzdelania. Podľa publikácie Eurostatu sme aj v tomto ukazovateli skoro na konci rebríčka. V roku 2022 Slovensko udelilo iba 14 modrých kariet, čo predstavuje 2,6 vydaných povolení na milión obyvateľov. Pre porovnanie, susedné Česko 636 kusov a Poľsko takmer 5 000 kusov.
„Pre všeobecnú prosperitu potrebujeme vzdelávaných jednotlivcov a všeobecne múdry a pracovitý národ. Na potreby trhu práce by sme mali vedieť pružne reagovať dostatkom správne vzdelaných a skúsených ľudí, ktorí budú vedieť operatívne prispôsobovať a zlepšovať svoje schopnosti podľa aktuálnej potreby. Iba tak dokážeme udržať náš ekonomický stroj v prevádzke,“ myslí si analytik.
Dobré vzdelanie, kvalitné školy a vedecké inštitúcie založené na princípoch excelentnosti podporia podľa Kočiša vznik inovatívnejších foriem podnikania, čo vytvára prísľub trvalo udržateľnej prosperity krajiny. V neposlednom rad potrebujeme zvyšovať mobilitu na trhu práce a zároveň zjednodušiť a zefektívniť byrokratické procesy pre umiestnenie talentovaných pracovníkov z tretích krajín.
