Obeťou hľadania úspor pri znižovaní deficitu verejných financií majú byť aj ľudia sporiaci si na penziu v druhom dôchodkovom pilieri.
Vláda Roberta Fica chce od začiatku budúceho roka trvalo znížiť príspevkovú sadzbu do druhého piliera zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni.
Do druhého piliera pôjde o desiatky eur menej
Vezmime si zamestnanca s hrubou mzdou 1 400 eur. Ide približne o priemernú mzdu na Slovensku za tretí štvrťrok tohto roka. Pri 28,75-percentnej celkovej sadzbe na dôchodkové poistenie mu do Sociálnej poisťovne smerujú každý mesiac penzijné odvody v sume 402,50 eura.
Analytici vnímajú zásah do druhého piliera a zvyšovanie daní negatívne, podľa nich tým vláda nešetrí takmer nič
Ak je tento zamestnanec účastníkom druhého piliera, na jeho osobný účet v dôchodkovej spoločnosti Sociálna poisťovňa v súčasnosti každý mesiac zasiela 77 eur (v skutočnosti je to o niečo menej, keďže Sociálna poisťovňa si necháva 0,25 percenta z výšky príspevkov smerujúcich do druhého piliera).
Od začiatku budúceho roka má Sociálna poisťovňa tomuto zamestnancovi zasielať na jeho účet v druhom pilieri každý mesiac už len približne 56 eur. Každý mesiac bude jeho penzijný účet chudobnejší o 21 eur, čo je ročne 252 eur.
Vyšší dôchodok zo Sociálnej poisťovne? Teoreticky áno
Nižší príspevok do druhého piliera pre tohto zamestnanca teoreticky znamená v budúcnosti vyšší dôchodok zo Sociálnej poisťovne.
Teoreticky, teda podľa aktuálneho znenia zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na demografický vývoj na Slovensku, ale aj zavádzanie populistických rodičovských a trinástych dôchodkov môže len naivný človek očakávať, že o päť, desať, či dvadsať rokov bude štátny dôchodkový pilier rovnako štedrý ako v súčasnosti.
Tak, ako Ficova vláda ide v zrýchlenom legislatívnom konaní, teda „z večera do rána“ znížiť príspevky do druhého piliera, rovnako jednoducho môže akákoľvek vláda znížiť aj budúce dôchodky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Stačí na to 39 poslancov.
Výpočet dôchodkov zo Sociálnej poisťovne totiž stanovuje obyčajný zákon o sociálnom poistení a na schválenie takéhoto zákona stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, totiž stačí, aby sa v pléne pri hlasovaní prezentovalo 76 poslancov.
Pomenia sa číselká a dôchodky budú nižšie
No a ako môže akákoľvek vláda znížiť budúce dôchodky zo Sociálnej poisťovne? Veľmi jednoducho, stačí v zákone pomeniť dôležité „číselká“. Prvou dôležitou veličinou, ktorá ovplyvňuje výšku priznaných dôchodkov, je tzv. aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Táto hodnota sa používa stanovovaní výšky všetkých dôchodkov priznaných v rovnakom roku.
Do konca minulého roka sa ADH zvyšovala o rovnaké percento, o aké stúpali hrubé zárobky zamestnancov. Bývalý minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak vlani v parlamente presadil, aby sa ADH zvyšovala menej. Od začiatku tohto roka tak táto hodnota stúpa len o 95 percent z rastu priemerných zárobkov.
V budúcom roku to znamená nárast ADH len o 7,8 percenta namiesto 8,25 percenta, ak by sa úsporné opatrenie exministra práce nezaviedlo. Následkom tohto kroku tak je, že novopriznané dôchodky sú o niečo nižšie, ako mohli byť, ak by sa Krajniakovo úsporné opatrenie nezaviedlo.
Ak takýto krok presadil v minulom roku Krajniak, pokojne môže nejaká vláda zájsť v budúcnosti ešte ďalej. Napríklad sa bude pri zvyšovaní ADH zohľadňovať len 70 percent alebo 50 percent z rastu priemernej mzdy, prípadne sa ADH v niektorom roku vôbec nebude zvyšovať.
Takýmto spôsobom by tak 39 „kolesíkov“ v parlamente mohlo terajších pracujúcich ošklbať o dôchodky zo Sociálnej poisťovne. (Pre veci neznalých – bývalý poslanec za Smer Andrej Kolesík pred približne desiatimi rokmi rozdával kolegom zo Smeru v parlamente lístočky k tomu, ako majú hlasovať.)
Lepšie zarábajúci môžu byť solidárnejší, ich dôchodky nižšie
To však nie je všetko. Akákoľvek vláda má poruke ešte druhý nástroj na to, aby zasiahla do výšky budúcich dôchodkov zo Sociálnej poisťovne.
Viete o tom, že tým, ktorí zarábajú v hrubom viac ako 1,25-násobok priemernej mzdy, sa dôchodky v rámci solidarity krátia? Výška ich dôchodkov dlhodobo nezodpovedá tomu, z akej mzdy za nich išli dôchodkové odvody do Sociálnej poisťovne.
Dajme si príklad. Zamestnanec zarába v hrubom 2 000 eur. Ide o 1,42-násobok priemernej mzdy na Slovensku za tretí štvrťrok tohto roka.
Znamená to, že jeho dôchodok by sa pri priznaní krátil. Zákon hovorí o tom, že zo základu, ktorý presahuje 1,25-násobok priemernej mzdy a je najviac trojnásobkom priemernej mzdy, sa berie do úvahy len 68 percent. V našom prípade to znamená, že v plnej miere by sa tomuto zamestnancovi pri výpočte dôchodku zohľadnil len zárobok vo výške 1 754 eur.
Zo zvyšnej sumy 246 eur by sa mu bralo do úvahy len 68 percent, teda len 167 eur. Zamestnancovi, ktorý zarába v hrubom 2 000 eur, tak v súčasnosti Sociálna priznáva dôchodok, ktorý reálne zodpovedá zárobku v sume 1 921 eur. Pre nejakú budúcu vládu nebude nič ľahšie, aby číslo 68 v zákone o sociálnom poistení znížila trebárs na 50.
Znamenalo by to, že v prípade nášho zamestnanca by sa mu zo sumy 246 eur na dôchodku zohľadnilo len 123 eur. Jeho dôchodok by tak pri priznaní zodpovedal tomu, ako keby zarábal nie 2 000 eur, ale len 1 877 eur. Takto jednoducho sa dajú pre lepšie zarábajúcich znižovať budúce dôchodky zo Sociálnej poisťovne.
Aj podpriemerne zarábajúci môžu mať nižšie penzie
Mimochodom, tým, ktorí v hrubom zarábajú menej ako je priemerná mzda na Slovensku, zákon hrubé príjmy pri stanovovaní výšky dôchodku umelo zvyšuje. Dajme si znova príklad. Zamestnanec zarába v hrubom 1 000 eur. Ide o 71 percent z priemernej mzdy na Slovensku za tretí štvrťrok tohto roka.
Zákon hovorí o tom, že z hodnoty, ktorá žiadateľovi o dôchodok chýba do priemernej mzdy, sa mu „prihodí“ 20 percent. V našom prípade zamestnancovi do dosiahnutia priemernej mzdy chýba 403 eur.
Zákon teda v tomto prípade zvýši príjem, ktorý sa zohľadní pri výpočte dôchodku, približne o 80 eur, teda na 1 080 eur. Výsledkom je, že zamestnanec s hrubou mzdou 1 000 eur bude mať dôchodok, ako keby zarábal v hrubom 1 081 eur.
Aj v tomto prípade môže akákoľvek vláda túto relatívnu štedrosť okresať. Číselko 20 sa môže znížiť napríklad na 10. Pri výpočte dôchodku by sa tak v našom prípade nevychádzalo zo sumy 1 080 eur, ale len zo sumy 1 040 eur.
