Slovenská ekonomika vstúpila do obdobia výrazne pomalšieho rastu, pričom tempo ozdravovania verejných financií zaostáva za očakávaniami.
Vyplýva to zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2025, ktoré v parlamente predstavil predseda úradu Ľubomír Andrassy. Podľa kontrolórov sa ukazuje, že rozpočet bol postavený na príliš optimistických predpokladoch a viaceré konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt.
Najslabší výsledok za posledné tri roky
Slovenské hospodárstvo vlani vzrástlo len o 0,8 percenta, čo predstavovalo najslabší výsledok za posledné tri roky. Zároveň išlo o tempo rastu výrazne nižšie, než bol priemer Európskej únie. Kým v predchádzajúcich dvoch rokoch patrilo Slovensko medzi rýchlejšie rastúce ekonomiky únie, minulý rok priniesol citeľné spomalenie.
Vláda zverejnila prorastový balík, narazil však na kritiku. Opozícia hovorí o „zdrape papiera“ či „volebnom letáku“ - VIDEO
Predseda NKÚ upozorňuje, že vysvetlenie nemožno hľadať iba vo vonkajších faktoroch. „Dnes je nevyhnutné stimulovať ekonomický rast,“ zdôraznil Ľubomír Andrassy pri prezentácii stanoviska kontrolného úradu.
Hoci sa deficit verejnej správy medziročne znížil, podľa NKÚ k tomu prispeli aj jednorazové okolnosti, vrátane nedodania plánovanej vojenskej techniky. Oveľa väčší problém podľa kontrolórov predstavuje fakt, že výdavky štátu aj zadlženie rastú rýchlejšie než samotná ekonomika.
Verejný dlh
Výsledkom je ďalšie zvýšenie pomeru hrubého dlhu k výkonu ekonomiky na 61,4 percenta HDP. Celkový verejný dlh sa vyšplhal na takmer 84 miliárd eur, čo v prepočte predstavuje viac ako 15 500 eur na každého obyvateľa Slovenska.
Kontrolóri zároveň poukazujú na slabšie výsledky konsolidačných opatrení. Z plánovaných 1,9 miliardy eur dodatočných príjmov sa podarilo vybrať približne 1,5 miliardy eur, teda necelých 80 percent očakávanej sumy. Najväčšie zaostávanie eviduje štát pri transakčnej dani a pri zmenách v zdaňovaní právnických osôb.
„Rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol najväčší pri transakčnej dani, keď sa vybralo o 168 miliónov menej, a zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu o bezmála sto miliónov eur menej, ako bol plán,“ uviedol Andrassy.
Rast výdavkov štátu
Problémom podľa NKÚ zostáva aj samotné fungovanie štátneho aparátu. Napriek deklarovanej snahe o úspory vzrástli osobné výdavky štátu medziročne o viac ako 171 miliónov eur. Počet zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy sa zvýšil o 363 osôb a rástol aj počet pracovníkov v rozpočtových organizáciách.
Alarmujúci signál pre vládu, Slovensko má podľa rozpočtovej rady najhorší rating za posledných 20 rokov
Rástli aj bežné výdavky štátu, ktoré dosiahli 28,5 miliardy eur. Takmer polovica výdavkov na tovary a služby smerovala na služby, pričom ich objem sa medziročne zvýšil takmer o deväť percent. Najväčšou položkou boli špeciálne služby vrátane externých právnych a advokátskych služieb, na ktoré štát minul viac ako 364 miliónov eur.
„Pri konsolidácii verejných financií je viac ako nevyhnutné, aby sa kompetentní sústredili na výdavkovú stranu rozpočtu. Vláda musí začať výrazne šetriť na prevádzke štátu,“ upozornil predseda NKÚ. Zároveň dodal, že práve štátne inštitúcie vytvorili rozhodujúcu časť celkového verejného dlhu.
Porušovanie rozpočtových pravidiel
Kontrolný úrad identifikoval aj porušovanie rozpočtových pravidiel pri viacerých významných investičných projektoch. V minulom roku nebolo podľa NKÚ až 16 veľkých projektov posúdených v súlade so zákonom.
Týkalo sa to najmä investícií rezortov dopravy, obrany a školstva. Spoločným menovateľom bolo vyhlásenie verejného obstarávania bez predchádzajúceho hodnotenia zo strany Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.
Pozitívnejší obraz ponúka čerpanie európskych zdrojov. Slovensko dosiahlo v roku 2025 tretiu najlepšiu bilanciu príjmov z eurofondov od vstupu do Európskej únie. Napredovalo aj plnenie míľnikov nového programového obdobia 2021 až 2027 a pokračovala realizácia investícií financovaných z Plánu obnovy, predovšetkým v doprave a zdravotníctve.
Najrizikovejšia oblasť
Práve zdravotníctvo však podľa kontrolórov zostáva jednou z najrizikovejších oblastí verejných financií. Sektor sa naďalej potýka s rastúcimi dlhmi, prekračovaním výdavkov na lieky a systémovými problémami. Rozpočet na lieky bol vlani prekročený o takmer 70 miliónov eur napriek tomu, že výdavky zo systému verejného zdravotného poistenia medziročne vzrástli o 155 miliónov eurna 1,72 miliardy eur.
Konsolidácia verejných financií nestačí. Európska komisia očakáva rast deficitu aj verejného dlhu
Celkové záväzky zdravotníctva sa zvýšili o ďalších 380 miliónov eur a ku koncu minulého roka dosiahli 2,42 miliardy eur. Z toho samotné štátne fakultné a univerzitné nemocnice vytvorili dlh vo výške takmer 1,4 miliardy eur.
Podľa NKÚ môžu pripravované legislatívne zmeny pomôcť efektívnejšiemu využívaniu zdrojov vo verejnom zdravotníctve. „Ich reálny prínos však bude závisieť od dôslednej implementácie a pravidelného zverejňovania odpočtov plnenia, ktoré nie sú stále dostupné,“ upozornil Andrassy.
