Slovensko si v tohtoročnom medzinárodnom porovnaní bohatstva krajín pohoršilo. V aktuálnom vydaní indexu bohatstva národov obsadilo 33. miesto zo 40 hodnotených krajín, čo predstavuje pokles o jednu priečku oproti minulému roku.
Napriek tomu sa celkové bodové skóre krajiny mierne zvýšilo. Vyplýva to z výsledkov rebríčka, ktorý zostavuje poľský think tank Warsaw Enterprise Institute v spolupráci s dvadsiatimi partnerskými organizáciami z celého sveta. Na príprave indexu sa za Slovensko podieľal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Výkonnosť súkromného sektora
Cieľom indexu bohatstva národov je zachytiť reálny príjem krajiny a umožniť jeho medzinárodné porovnanie. Na rozdiel od tradičného ukazovateľa hrubého domáceho produktu sa nezameriava iba na veľkosť ekonomiky, ale sleduje aj to, akú časť vytvorených zdrojov občania reálne využívajú prostredníctvom verejných služieb.
Republiková únia zamestnávateľov pre nečinnosť vlády varuje pred stratou miest a nižšími mzdami
Index preto kombinuje výkonnosť súkromného sektora s hodnotou služieb poskytovaných štátom. Slovensko v tomto roku získalo 594 bodov. Z toho 263 bodov predstavovala výkonnosť súkromnej ekonomiky, teda najmä súkromná spotreba a investície, zatiaľ čo 331 bodov odrážalo hodnotu verejných služieb.
Slovensko zaostáva najmä za Poľskom
Hoci si krajina v medziročnom porovnaní polepšila o tri body, v konečnom poradí to nestačilo na udržanie minuloročnej pozície. Pred Slovenskom sa umiestnili napríklad Česko a Grécko, za ním skončili Maďarsko a Bulharsko.
Výsledky zároveň ukazujú, že Slovensko zostáva v nižšej polovici rebríčka a tempo jeho zlepšovania zaostáva za viacerými krajinami regiónu. Od prvého vydania indexu v roku 2015 sa slovenské skóre zvýšilo o 7,22 percenta, zatiaľ čo priemerný rast všetkých hodnotených krajín dosiahol osem percent.
V stredoeurópskom priestore Slovensko zaostáva najmä za Poľskom, ktoré si za sledované obdobie polepšilo o 15,05 percenta, a za Maďarskom s rastom 12,6 percenta. Naopak, lepšie výsledky dosiahlo ako Česko, ktorého skóre vzrástlo o 4,03 percenta, či Rakúsko s rastom 0,86 percenta.
Slabiny Slovenska
Jednou z hlavných slabín Slovenska zostáva výkonnosť súkromnej ekonomiky. V tejto kategórii krajina obsadila až 32. miesto. Charakteristickým znakom slovenskej ekonomiky je výrazná prevaha spotreby domácností nad súkromnými investíciami.
Pomer súkromných investícií k súkromnej spotrebe dosahuje na Slovensku hodnotu 34 ku 100, čo patrí medzi najnižšie hodnoty v celom rebríčku. Podobný pomer vykazuje Poľsko s hodnotou 35 ku 100 alebo Kolumbia s pomerom 32 ku 100. V porovnaní so susednými krajinami však Slovensko zaostáva výraznejšie.
Technologické tituly zaznamenali oživenie, akcie v utorok rástli. Ropa zlacnela po zastavení izraelsko-iránskych útokov
V Česku dosahuje tento ukazovateľ hodnotu 61 ku 100 a v Rakúsku 41 ku 100. Lepšie výsledky Slovensko dosiahlo v oblasti verejných výdavkov. Index kvality verejných výdavkov dosiahol hodnotu 0,71, čo krajinu posunulo na 25. miesto.
V tejto kategórii Slovensko predstihlo napríklad Maďarsko či Poľsko. Na druhej strane naďalej zaostáva za Českom a Rakúskom, pričom výrazný náskok si udržiava najmä Estónsko, ktoré dlhodobo patrí medzi najúspešnejšie krajiny v efektívnosti poskytovaných verejných služieb.
