Výklad únikovej klauzuly v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti vyvolal nový spor medzi vládou a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Premiér Robert Fico tvrdí, že ak výdavky Slovenska súvisiace s členstvom v medzinárodných organizáciách presiahnu tri percentá hrubého domáceho produktu, sankcie dlhovej brzdy sa na vládu nevzťahujú. Rozpočtová rada však upozorňuje, že takýto právny výklad zatiaľ nie je podložený relevantnými údajmi a môže predstavovať nebezpečný precedens.
Úniková klauzula
Premiér svoj postoj opiera o takzvanú únikovú klauzulu zakotvenú v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tá umožňuje neuplatniť najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy v prípade mimoriadnych výdavkov štátu, napríklad pri finančných krízach, prírodných katastrofách alebo pri plnení medzinárodných záväzkov, ak tieto výdavky presiahnu tri percentá HDP.
Ficova vláda výrazne zmiernila ambície a rozpočtové ciele, odborníci varujú pred drahými dôsledkami
RRZ však upozorňuje, že v súčasnosti nemá k dispozícii informácie, ktoré by takéto tvrdenie vlády číselne potvrdzovali. Podľa rady by pri tak závažnom právnom výklade mala vláda transparentne zverejniť konkrétne výpočty a metodiku, z ktorých vychádza.
„Vzhľadom na závažnosť dôsledkov takéhoto právneho výkladu by bolo vhodné, aby podobné vyhlásenia boli sprevádzané transparentným preukázaním argumentov, predovšetkým konkrétnou číselnou kvantifikáciou výdavkov,“ uviedla RRZ vo svojom stanovisku.
Pravidlo EÚ o obranných výdavkoch
Rozpočtová rada zároveň naznačila, že premiérov výklad môže súvisieť s aktuálnou tlačovou správou Štatistického úradu SR o novom európskom pravidle týkajúcom sa obranných výdavkov. Takýto postup však podľa RRZ nie je vhodný, keďže zverejnené údaje hovoria len o celkových výdavkoch a nezohľadňujú, či ide o mimoriadne dodatočné náklady oproti štandardnému stavu.
Slovensko síce plní fiškálne pravidlá, no deficit ďalej rastie. Rozpočtová rada varuje pred ilúziou stability
Práve existencia mimoriadneho a neočakávaného nárastu výdavkov je pritom podľa rady základnou podmienkou na aktiváciu únikovej klauzuly. Samotná existencia výdavkov na obranu alebo plnenie medzinárodných záväzkov podľa RRZ automaticky neznamená, že štát môže obísť sankcie dlhovej brzdy.
Klauzula by nemala byť nástrojom na obchádzanie sankcií
Rada zároveň ostro odmietla možné započítavanie pravidelných platieb do rozpočtu Európskej únie či spolufinancovania eurofondov medzi mimoriadne výdavky. Podľa nej by takýto výklad pôsobil „úplne absurdne“, keďže členstvo Slovenska v EÚ má z dlhodobého pohľadu pozitívny fiškálny prínos.
RRZ zdôrazňuje, že únikovú klauzulu treba vykladať reštriktívne a v súlade s pôvodným účelom zákona. Jej cieľom má byť riešenie výnimočných situácií, ktoré sú mimo kontroly štátu, nie vytváranie priestoru na oslabovanie pravidiel rozpočtovej disciplíny.
Slovensko sa ocitlo vo fiškálnom "spätnom prúde", varuje analytik. Krajine hrozí tvrdý náraz
„Nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy,“ upozorňuje rada. Pripomína pritom aj dôvodovú správu k ústavnému zákonu, ktorá ako príklad uvádza mimoriadne situácie typu potreby rýchlej finančnej pomoci členskej krajine eurozóny počas krízy.
Dlhová brzda patrí medzi kľúčové mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ak by sa podľa RRZ začala úniková klauzula používať príliš voľne, mohlo by to oslabiť dôveryhodnosť celého systému rozpočtovej zodpovednosti.
ZMOS volá po jasnom riešení
Potrebu jasného legislatívneho a právneho riešenia postavenia územnej samosprávy pri uplatňovaní Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti opätovne zdôrazňuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Ako ďalej informoval šéf ZMOS Jozef Božik, združenie dlhodobo trvá na tom, aby bola prerokovaná novela ústavného zákona tak, aby sankčné mechanizmy neboli automaticky aplikované na mestá a obce v podobe, ktorá je voči územnej samospráve výrazne tvrdšia a prakticky limituje jej schopnosť zabezpečovať základné verejné služby, investície a rozvojové projekty.
Hospodárenie miest a obcí sa riadi aj osobitným zákonom
ZMOS zároveň pripomína, že hospodárenie miest a obcí sa riadi aj osobitným zákonom, a to zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý už dnes nastavuje prísne pravidlá finančného hospodárenia samospráv.
„Mestá a obce rešpektujú princíp rozpočtovej zodpovednosti a zákonnosti. Práve preto ZMOS požaduje jednoznačný výklad a právnu istotu zo strany relevantných inštitúcií štátu. Pokiaľ Ministerstvo financií SR, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Ústavný súd SR alebo príslušné autority poskytnú jasný a záväzný výklad, územná samospráva je pripravená ho rešpektovať. Nie je však možné opierať fungovanie samospráv, rozpočtové plánovanie ani zákonné povinnosti miest a obcí o mediálne vyjadrenia predstaviteľov vlády,“ zdôraznil Božik.
Liberáli kritizujú novelu o miestnych daniach z dielne národniarov, varujú pred likvidačným zásahom
ZMOS zároveň odmieta, aby boli mestá a obce spochybňované z nedodržiavania ústavných zákonov alebo právnych predpisov Slovenskej republiky. „Naopak, samosprávy chcú ich dodržiavať, potrebujú však mať vytvorený stabilný, predvídateľný a právne jednoznačný rámec,“ skonštatoval Božik.
Doplnil, že téma dlhovej brzdy bude jednou z kľúčových tém 38. snemu ZMOS, ktorý sa uskutoční 26. až 27. mája v Bratislave. „Rok 2026 je pre územnú samosprávu rokom nového volebného obdobia a zároveň obdobím, v ktorom sa začínajú prípravy rozpočtov miest a obcí na rok 2027. Práve preto považuje ZMOS za nevyhnutné, aby boli pravidlá, kompetencie a zodpovednosť nastavené včas, vecne a v súlade s právnym poriadkom SR,“ dodal predseda ZMOS.
