Vláda podľa rozpočtovej rady výrazne zmiernila svoje ambície pri ozdravovaní verejných financií. Podľa aktualizovaných rozpočtových cieľov by deficit verejnej správy mal v budúcom roku dosiahnuť 4,2 percenta HDP a v roku 2028 len mierne klesnúť na 4,1 percenta HDP.
Kabinet sa tak fakticky vzdáva pôvodného zámeru dostať schodok pod hranicu troch percent HDP do roku 2027. Nové ciele zverejnila vláda vo Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 pri uskutočňovaní Národného fiškálno-štrukturálneho plánu.
Nezávislá makroekonomická prognóza
V porovnaní s pôvodnými plánmi ide o výrazné uvoľnenie konsolidačného úsilia, keďže rozdiel oproti skorším cieľom predstavuje podľa odhadov približne 1,8 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že nové nastavenie už nevedie k výraznejšiemu ozdraveniu verejných financií ani k stabilizácii štátneho dlhu.
Slovensko síce plní fiškálne pravidlá, no deficit ďalej rastie. Rozpočtová rada varuje pred ilúziou stability
Verejný dlh by podľa aktuálnych cieľov mohol do roku 2028 vzrásť na 66,2 percenta HDP, zatiaľ čo vlani dosahoval 61,4 percenta HDP. Rozpočtová rada pripúšťa, že pomalšie tempo konsolidácie môže byť za zhoršených ekonomických podmienok opodstatnené, rozsah uvoľnenia však podľa nej pôsobí neprimerane.
Kritizuje najmä to, že vláda svoje rozhodnutie nepodložila aktuálnou nezávislou makroekonomickou prognózou. Aj napriek zmierneným cieľom bude musieť vláda podľa RRZ prijať ďalšie konsolidačné opatrenia.
Kabinet nezverejnil fiškálny výhľad
Bez nových zásahov by totiž deficit verejných financií mohol v budúcom roku dosiahnuť až 4,9 percenta HDP. Pod tlak na verejné financie sa podpisujú najmä rastúce výdavky na obranu, vyššie úrokové náklady spojené so zadlžením štátu a tiež nové vládne opatrenia, ktoré zvyšujú výdavkovú stránku rozpočtu.
Podnikatelia volajú po radikálnych škrtoch. Prorastové opatrenia musia mať reálny efekt, nemôže ísť len o kozmetické úpravy
Na splnenie nového cieľa vo výške 4,2 percenta HDP budú preto podľa odhadov RRZ potrebné dodatočné opatrenia približne za jednu miliardu eur. Rozpočtová rada zároveň upozorňuje aj na nižšiu transparentnosť vládneho materiálu.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov totiž kabinet po prvýkrát nezverejnil takzvaný fiškálny výhľad, teda odhad budúceho vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy bez prijatia nových opatrení.
Budúce náklady pre ekonomiku
Podľa RRZ tak vláda neukazuje skutočný rozsah krokov, ktoré budú potrebné na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Podľa predsedu RRZ Jána Tótha môže ďalšie odkladanie konsolidácie zvýšiť budúce náklady pre ekonomiku aj obyvateľov.
Maďarsko po Orbánovi? Finančné trhy veria v obrat, Slovensko môže získať aj stratiť
„Čím dlhšie sa bude konsolidácia odkladať, tým väčšie bude riziko, že neskôr bude musieť byť oveľa bolestivejšia. To by mohlo negatívne ovplyvniť životnú úroveň ľudí a zároveň obmedziť schopnosť vlády reagovať na neočakávané krízy,“ upozornil Tóth.
