Tempo rastu spotrebiteľských cien na Slovensku sa v máji mierne spomalilo. Inflácia podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla 3,8 percenta, kým v apríli predstavovala 3,9 percenta.
Hoci ide o prvé náznaky zmierňovania cenových tlakov, analytici upozorňujú, že slovenské domácnosti si na výraznejší pokles inflácie budú musieť ešte počkať. Rast cien totiž naďalej podporujú drahšie energie, služby aj pohonné látky, pričom ďalší vývoj zostáva do veľkej miery závislý od situácie na energetických trhoch a geopolitického vývoja.
Inflácia v máji mierne zvoľnila
K májovému spomaleniu inflácie najvýraznejšie prispeli potraviny. Tie síce medzimesačne zdraželi o 0,6 percenta, išlo však najmä o sezónny vývoj. V medziročnom porovnaní boli ceny potravín v priemere nižšie o 0,3 percenta, čo predstavuje prvý pokles po dlhšom období rastu. Najvýraznejšie zlacneli oleje a tuky, mlieko, syry, vajcia či zelenina. Naopak, zdraželo ovocie a mäso.
Kam miznú peniaze Slovákov? Nové dáta ukázali víťazov aj porazených spotrebného koša
„Inflácia v máji mierne zvoľnila. Nahor ju opäť ťahali najmä vyššie ceny pohonných hmôt. Efekt drahších pohonných hmôt však plne prevážili ostatné zložky spotrebného koša, predovšetkým nižšie ceny potravín,“ konštatuje analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák.
Potraviny tlmili celkový rast cien
Podobne situáciu hodnotí aj analytička Wood & CompanyEva Sadovská. Podľa nej boli práve potraviny jedným z hlavných faktorov, ktoré tlmili celkový rast cien. „Potraviny ako také vykázali zníženie cien na úrovni 0,3 percenta, čo bol zároveň faktor, ktorý významne tlmil celkovú infláciu,“ uviedla.
Napriek priaznivejšiemu vývoju cien potravín zostávajú významným zdrojom inflácie služby. Ceny v reštauráciách, hoteloch, rekreačných zariadeniach či osobných službách naďalej rastú tempom okolo piatich percent ročne. Analytici upozorňujú, že za tým stojí najmä stále vysoký rast miezd, ktorý podniky postupne premietajú do svojich cien.
Významným faktorom zostávajú aj energie a doprava
Podľa Koršňáka si dynamický rast cien naďalej držia najmä služby s vysokým podielom ľudskej práce. Výraznejšie zdraželi napríklad veterinárne služby, športové a rekreačné aktivity, kaderníctva či služby súvisiace s údržbou bývania. Rast cien služieb tak zostáva jedným z hlavných dôvodov, prečo sa inflácia znižuje len veľmi pomaly.
Ceny potravín sa vrátili k rastu, podľa analytika však pomohli udržať infláciu na úrovni štyroch percent
Významným faktorom zostávajú aj energie a doprava. Kategória bývania a energií medziročne zdražela o 6,7 percenta, pričom samotné vykurovanie bolo drahšie až o 28 percent. Doprava zaznamenala medziročný rast cien o 9,4 percenta, čo bolo najvyššie tempo za posledných približne tri a pol roka. Pod tento vývoj sa podpísali predovšetkým pohonné látky, ktoré boli v máji medziročne drahšie takmer o pätinu.
„Na čerpacích staniciach sme v máji tankovali o takmer pätinu drahšie ako pred rokom,“ upozorňuje Eva Sadovská. Rast cien pohonných hmôt súvisí najmä s napätou situáciou na Blízkom východe, ktorá v uplynulých mesiacoch vytlačila nahor ceny ropy na svetových trhoch.
Prvé pozitívne signály
Analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš však poukazuje na prvé pozitívne signály. Podľa neho by predbežná dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom mohla prispieť k stabilizácii energetických trhov. Cena ropy Brent po správach o dohode klesla približne k úrovni 83 dolárov za barel, keď investori začali znižovať geopolitickú rizikovú prémiu započítanú v cenách energií.
„Pokles cien ropy po oznámení dohody predstavuje potenciálny dezinflačný impulz, najmä pre ekonomiky výrazne závislé od dovozu energií,“ uvádza Kočiš. Zároveň však upozorňuje, že časť energetického šoku sa už do spotrebiteľských cien premietla a jeho sekundárne efekty môžu ekonomika pociťovať ešte niekoľko mesiacov.
Neistý výhľad
Analytici sa zhodujú, že inflácia sa v najbližších mesiacoch pravdepodobne udrží v blízkosti štyroch percent. Kým ceny energií pre domácnosti zostávajú vo veľkej miere regulované a ich priamy dopad na infláciu je obmedzený, vyššie ceny energií a pohonných hmôt sa môžu postupne prenášať do výrobných nákladov, logistiky aj cien služieb.
Koršňák zároveň upozorňuje, že Slovensko sa od viacerých krajín Európskej únie odlišuje systémom regulácie cien energií. Domácnosti tak zatiaľ nepociťujú globálny energetický šok v plnom rozsahu. Podľa neho je dokonca pravdepodobné, že časť nákladov zostane prenesená do verejných financií prostredníctvom štátnej pomoci namiesto okamžitého premietnutia do cien pre domácnosti.
Chlieb, mlieko a maslo. Prečo vnímame infláciu inak, než ju ukazujú oficiálne čísla?
Výhľad do ďalších mesiacov preto zostáva neistý. Analytici UniCredit Bank, Slovenskej sporiteľne aj Wood & Company aktuálne očakávajú, že priemerná inflácia za celý rok sa bude pohybovať okolo štyroch percent, teda približne na úrovni minulého roka.
Výraznejšie zlepšenie by mohlo priniesť len trvalejšie upokojenie situácie na energetických trhoch. Naopak, prípadná eskalácia konfliktov alebo nový rast cien ropy by mohli opäť roztočiť inflačnú špirálu a prinútiť ekonómov prehodnotiť prognózy smerom nahor.
