Napriek postupnému spomaľovaniu inflácie zostáva zdražovanie jednou z hlavných tém slovenských domácností. Slovensko sa aj naďalej radí medzi krajiny eurozóny s nadpriemerným rastom cien. Kým priemerná inflácia v menovej únii dosahuje 3,2 percenta, na Slovensku podľa rýchleho odhadu Eurostatu v máji medziročne dosiahla štyri percentá. Najvýraznejšie pritom zdražujú energie, pohonné látky, bývanie a služby.
Rast cien sa prirodzene premieta do spotrebiteľského správania. To, na čo Slováci míňajú svoje príjmy, zachytáva takzvaný spotrebný kôš, ktorý zostavuje Štatistický úrad SR a ktorý slúži aj na výpočet inflácie. Jeho aktuálne zloženie ukazuje nielen dôsledky zdražovania, ale aj meniace sa priority domácností.
Spotrebný kôš odhaľuje zmeny
„Okrem inflácie nás zaujíma aj vývoj zloženia priemerného spotrebného koša. Ten totiž ovplyvňuje nielen samotný rast cien, ale aj spotrebiteľské preferencie či reakcie domácností na infláciu v tej či onej kategórii spotreby,“ vysvetľuje makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.
Najväčšiu položku vo výdavkoch slovenských domácností dnes predstavujú potraviny. Na jedlo smeruje približne 18 percent priemerných výdavkov. Hoci je to o niečo menej ako vlani, stále ide o výrazne vyšší podiel než pred pandémiou. V roku 2019 tvorili potraviny len niečo vyše 15 percent spotrebného koša.
Platy na Slovensku rastú a väčšina firiem sa téme odmeňovania aktívne venuje, zamestnanci to však vnímajú inak
Za rastom ich významu stojí najmä silná inflačná vlna z rokov 2022 a 2023. Počas nej ceny potravín na Slovensku vzrástli takmer o 40 percent. Práve potraviny pritom podľa analytikov Národnej banky Slovenska významne ovplyvňujú aj to, ako domácnosti vnímajú celkovú infláciu. Ľudia ich nakupujú pravidelne a zdraženie preto pociťujú oveľa intenzívnejšie než pri menej častých výdavkoch.
Druhou najväčšou položkou sú energie, teda výdavky na elektrinu, plyn a ďalšie palivá. Ich podiel v spotrebnom koši aktuálne dosahuje 8,2 percenta. Zaujímavé je, že napriek výraznému zdražovaniu energií od roku 2022 ich váha v rodinných rozpočtoch neklesla len mierne, ale dokonca sa znížila. Podľa analytika to naznačuje dve veci. Po prvé, domácnosti začali s energiami hospodáriť úspornejšie. Po druhé, významnú úlohu zohrávajú aj vládne opatrenia, ktoré ceny energií pre veľkú časť obyvateľstva naďalej tlmia.
Viac peňazí smeruje do služieb
Výrazný posun nastal aj v oblasti služieb. Na tretie miesto v spotrebnom koši sa dostali reštaurácie a ubytovanie, ktoré dnes predstavujú približne osem percent výdavkov domácností. Tento vývoj môže odrážať rastúcu popularitu stravovania mimo domova, objednávania jedál či využívania rozvozových služieb. Svoje zohral aj rast cien v gastronómii a cestovnom ruchu.
Reálny rast platov dosiahlo len šesť z desiatich odvetví, poklesla aj miera zamestnanosti
Zaujímavý vývoj zaznamenala aj kategória takzvaného imputovaného nájomného. Ide o štatistický ukazovateľ, ktorý zachytáva náklady spojené s bývaním vo vlastnej nehnuteľnosti. Zahŕňa napríklad výdavky na stavebný materiál, rekonštrukcie, remeselné práce, údržbu domácnosti či príspevky do fondu opráv. Kým ešte v roku 2024 tvorilo imputované nájomné 10,4 percenta spotrebného koša, aktuálne jeho podiel klesol na 7,9 percenta. Naznačuje to, že význam tejto kategórie v celkových výdavkoch domácností sa postupne znižuje.
Digitálne služby naberajú na význame
Naopak, čoraz väčšiu časť rodinných rozpočtov zaberajú informácie a komunikácia. Do tejto kategórie patria mobilné služby, internet, televízia či streamovacie platformy. Ich podiel tento rok prvýkrát prekročil päť percent spotrebného koša.
Vývoj naznačuje, že práve digitálne služby sa stávajú pevnou súčasťou každodenného života Slovákov. Domácnosti sú ochotné na ne vynakladať čoraz viac prostriedkov aj v období zvýšených životných nákladov. Zaujímavé pritom je, že kategória informácií a komunikácie už predbehla výdavky na alkohol a tabak, ktorých podiel v spotrebnom koši naopak klesol pod päť percent.
Účet za dnešné dôchodky zaplatia deti? Expert Ďurana varuje pred gréckym scenárom – VIDEO
Aktuálna štruktúra spotrebného koša tak ukazuje, že slovenské domácnosti sa síce musia vyrovnávať s pokračujúcim rastom cien, zároveň však postupne menia svoje spotrebiteľské návyky. Potraviny zostávajú najväčšou položkou rodinných rozpočtov, energie ustupujú vďaka úsporám a reguláciám a čoraz väčší význam získavajú služby a digitálny svet. Spotrebný kôš sa tak stáva zrkadlom nielen inflácie, ale aj spoločenských a ekonomických zmien, ktorými Slovensko v posledných rokoch prechádza.
