Po mesiacoch očakávania a opakovaných výziev zo strany podnikateľov či ostatnej verejnosti sa na rokovaní tripartity objavil balík prorastových opatrení, ktorý pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR.
Vláda ním chce podporiť ekonomický rast, zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny a zmierniť časť nákladov, ktoré podľa podnikateľov v posledných rokoch znižujú atraktivitu Slovenska pre investície.
Viaceré problémy
Prorastový balík má byť schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Materiál reaguje na kombináciu viacerých problémov. Slovenské firmy dlhodobo upozorňujú na vysokú administratívnu záťaž, zložité regulačné pravidlá, rastúce náklady na energie aj nedostatok pracovnej sily.
Sociálni partneri spochybnili prorastový efekt balíka, chýba rušenie transakčnej dane aj veľké reformy
V čase spomaľovania ekonomiky a konsolidácie verejných financií sa podľa rezortu hospodárstva stáva podpora podnikateľského prostredia jednou z hlavných podmienok budúceho rastu. Pripravovaný balík opatrení sa opiera o štyri hlavné piliere, a to energetiku, investície a inovácie, trh práce a znižovanie byrokracie. Viaceré návrhy sa ešte len pripravujú, časť z nich však už dostala konkrétnu legislatívnu podobu.
Posilnenie konkurencieschopnosti
Jednou z najvýznamnejších zmien má byť zníženie spotrebnej dane z elektriny pre vybrané podniky. Priemyselné firmy, pre ktoré elektrina predstavuje významnú nákladovú položku, by mohli namiesto súčasnej sadzby 1,32 eura za megawatthodinu platiť iba 0,50 eura. Opatrenie sa má týkať podnikov pôsobiacich najmä v priemysle, energetike, ťažbe alebo odpadovom hospodárstve.
Vláda si od tohto kroku sľubuje posilnenie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu v období vysokých cien energií. Súčasťou plánu je aj preskúmanie regulovaných poplatkov za energie, podpora dlhodobých kontraktov na dodávku elektriny či efektívnejšie využívanie peňazí z Modernizačného fondu na modernizáciu energetickej infraštruktúry a úsporné technológie.
Nové finančné nástroje
Významná časť opatrení sa týka investícií, výskumu a inovácií. Vláda plánuje pokračovať v podpore moderných technológií, výskumných projektov a inovatívnych firiem. Podľa materiálu by malo do tejto oblasti smerovať v roku 2027 viac ako 497 miliónov eur a o rok neskôr až 642 miliónov eur. Peniaze majú podporiť vznik nových technologických riešení, zvýšiť produktivitu ekonomiky a posilniť konkurencieschopnosť Slovenska.
Vláda pošle prorastové opatrenia do parlamentu, avizuje Fico. Neublížia ani nepomôžu, komentuje PS
Pribudnúť by mali aj nové finančné nástroje. Vláda počíta so vznikom Slovenského fondu regionálneho rozvoja, ktorý by financoval projekty kombináciou verejných a súkromných zdrojov, a tiež s vytvorením Inovačného fondu pre slovenské regióny. Ten by mal disponovať minimálne 120 miliónmi eur ročne z návratných zdrojov európskych fondov.
Veľký dôraz kladie materiál aj na riešenie nedostatku pracovnej sily. Slovensko chce jednoduchšie zamestnávať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a zrýchliť uznávanie ich vzdelania či odbornej kvalifikácie. Vláda zároveň plánuje prehodnotiť jazykové požiadavky pri uznávaní niektorých profesijných kvalifikácií, aby bolo jednoduchšie prilákať odborníkov zo zahraničia.
Odbúravanie byrokracie
Pri živnostníkoch a firmách je to rozsiahla vlna opatrení zameraných na odbúravanie byrokracie. Vláda chce zjednodušiť viaceré administratívne povinnosti, odstrániť duplicity a digitalizovať procesy komunikácie so štátom. V rámci živnostníkov chce ministerstvo financií preveriť úpravu systému platenia preddavkov na daň tak, aby samostatne zárobkovo činné osoby nemuseli opakovane podávať rovnaké žiadosti počas jedného zdaňovacieho obdobia.
Vláda zároveň už pripravuje zmenu minimálnych odvodov, podľa ktorej by povinné sociálne poistenie vznikalo len tým živnostníkom, ktorých príjmy prekročia stanovenú hranicu naviazanú na životné minimum. Do balíka sa dostalo aj viacero opatrení, ktoré majú podporiť začínajúcich podnikateľov. Parlament už rieši návrh, ktorý by umožnil zakladať živnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným už od 16 rokov.
Pravidlá podnikania
Návrhy počítajú napríklad aj so zrušením každoročnej verifikácie údajov v registri partnerov verejného sektora, ak sa rozhodujúce údaje nezmenili. Zaniknúť má aj povinnosť umiestňovať oznam o evidencii tržieb či predkladať niektoré dokumenty, ktoré už štát eviduje v elektronických registroch.
Fico naznačil veľké ekonomické zmeny, opatrenia za miliardy chce vláda riešiť už v lete. Skritizoval aj pokutu za mäkčeň – VIDEO, FOTO
Podnikateľom by sa mohlo zjednodušiť aj nakladanie s odpadmi. Pri malých množstvách odpadu sa navrhuje menej administratívy a jednoduchšie evidenčné povinnosti. Zároveň sa má znížiť záťaž pri niektorých environmentálnych povoľovacích procesoch.
Vláda chce zasiahnuť aj do pravidiel podnikania. Preskúmať sa má možnosť zníženia minimálneho základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným pod súčasných 5 000 eur. V hre je aj zrušenie povinnosti vytvárať rezervný fond v eseročkách, čo by firmám poskytlo väčšiu flexibilitu pri nakladaní s vlastnými zdrojmi.
Princíp druhej šance
Ďalšou novinkou je aj plán zaviesť princíp takzvanej druhej šance. Štátne inštitúcie by mali preveriť možnosti, aby pri menej závažných porušeniach pravidiel nebola pokuta udeľovaná automaticky hneď pri prvom pochybení. Sankcia by mohla nasledovať až po opakovanom porušení povinností.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv vzniká v dôsledku zavedenia zníženej sadzby spotrebnej dane z elektriny vo výške 0,50 eura/MWh pre vybrané podnikateľské subjekty.
Predpokladaný výpadok daňových príjmov zo spotrebnej dane z elektriny predstavuje 745-tisíc eur v roku 2026, 3,01 milióna eur v roku 2027, 3,04 milióna eur v roku 2028 a 3,083 milióna eur v roku 2029. Vplyv v roku 2026 je nižší vzhľadom na navrhovanú účinnosť opatrenia od októbra 2026.
Súbor neadresných zámerov
Opozičné strany naprieč spektrom hodnotia vládou predstavený balík 38 prorastových opatrení ako dokument, ktorý podľa nich nenapĺňa deklarovaný cieľ oživenia ekonomiky, ale skôr pokračuje v trende analýz, odkladov a všeobecných formulácií bez reálnych zásahov do podnikateľského prostredia.
Spoločným menovateľom ich reakcií je presvedčenie, že vláda namiesto konkrétnych krokov prináša súbor neadresných zámerov, ktoré neodpovedajú na kľúčové problémy slovenskej ekonomiky, ako sú vysoké dane a odvody, transakčná daň, rastúce ceny energií, byrokracia či klesajúca konkurencieschopnosť.
Snaha „odškrtnúť si úlohu“
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) prostredníctvom Mariána Viskupiča kritizuje, že vláda podľa nej nepriniesla prorastový balík. „Je to deväťstranový dokument, v ktorom sa opakovane píše, že niečo preskúmame, zanalyzujeme alebo posúdime,“ tvrdí Viskupič.
Označuje to za snahu „odškrtnúť si splnenú úlohu bez reálneho obsahu„. Viskupič zároveň tvrdí, že symbolické opatrenia ako zjednodušenie výrubu stromov ekonomike nepomôžu a pripomína, že podnikatelia čelia najmä vysokým daňovým a odvodovým zaťaženiam či transakčnej dani.
Podnikatelia volajú po radikálnych škrtoch. Prorastové opatrenia musia mať reálny efekt, nemôže ísť len o kozmetické úpravy
Ako riešenie navrhuje zrušenie transakčnej dane, zníženie daní a odvodov a zavedenie rovnej dane, pričom dodáva, že Slovensko má podľa neho najvyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb spomedzi postkomunistických krajín.
Poslanec Karol Galek z SaS označil dokument za predvolebný materiál strany Hlas financovaný z verejných zdrojov a upozornil, že mnohé opatrenia vláda sľubuje už mesiace bez výsledku. „Táto vláda opäť len sľubuje a odkladá riešenia,“ uviedol Galek a zároveň dodal, že najväčšou pomocou by podľa neho bolo, keby táto vláda čo najskôr skončila.
Slovensko nepotrebuje ďalšie analýzy
Kriticky sa vyjadrili aj Demokrati, ktorí prostredníctvom Dominika Sumbala uvádzajú, že približne 90 percent opatrení končí formuláciami ako preskúmať či analyzovať.
„Slovensko však nepotrebuje ďalšie analýzy. Potrebuje konkrétne rozhodnutia,“ povedal Sumbal, pričom bývalý premiér Eduard Heger dodal, že ide skôr o marketing než hospodársku politiku, keďže vláda podľa neho najprv ekonomiku zaťažila vyššími daňami a následne prichádza s neurčitými sľubmi.
Demokrati zároveň tvrdia, že dokument neobsahuje konkrétne termíny ani merateľné ciele a chýbajú v ňom zásadné opatrenia ako zrušenie transakčnej dane, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia či zrýchlenie súdnictva.
Zdrap papiera a volebný leták
Podobne ostrá je aj reakcia Progresívneho Slovenska. Štefan Kišš balík označil za „zdrap papiera“ a kritizoval, že tretina opatrení je stále len vo fáze skúmania. „To v treťom roku vlády idete preskúmavať dopady opatrení?“ pýta sa Kišš, pričom pripomína, že ekonomika je podľa neho na hranici recesie.
Ivan Štefunko doplnil, že viaceré energetické opatrenia sú buď podmienené rozpočtom, alebo nepriechodné, a zdôraznil potrebu znižovania daňovo-odvodového zaťaženia a podpory energetickej efektivity. PS zároveň tiež opakuje, že kľúčovým krokom by malo byť zrušenie transakčnej dane.
KDH vníma balík ako „volebný leták“ a upozorňuje, že vláda podľa nich odkladá zásadné riešenia napriek zhoršujúcemu sa ekonomickému rastu. Predseda Milan Majerský tvrdí, že ekonomika potrebuje impulz, no namiesto toho prichádzajú len kozmetické zmeny a odklady.
Rastislav Krátky upozorňuje na chýbajúce analýzy dopadov a tvrdí, že Slovensko stráca konkurencieschopnosť aj investície, pričom ceny energií pre firmy ostávajú jedným z hlavných problémov. Kritizuje aj odklad menej nákladných deregulácií, ktoré by podľa neho mohli firmám okamžite uľaviť.
Nebudeme súhlasiť s krátením obedovej prestávky, predĺžením skúšobnej doby ani rušením rekreačných poukazov, ubezpečil Tomáš odborárov
Spoločným prienikom všetkých opozičných reakcií je tvrdenie, že vláda namiesto okamžitých reformných krokov stavia na sérii analýz, ktoré neposúvajú ekonomiku dopredu.
Opozícia zároveň opakovane zdôrazňuje, že skutočný prorastový impulz by si vyžadoval najmä zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, zrušenie transakčnej dane, zjednodušenie regulácií a rýchlejšie rozhodovanie štátu, nie ďalšie odklady a nejasné záväzky bez konkrétnych termínov.
