Diskusia v relácii Analýzy 24 na JOJ 24 ukázala opäť spor o to, v akom stave sa nachádzajú verejné financie a slovenská ekonomika, ako aj o to, či vláda zvláda konsolidáciu bez toho, aby zadusila hospodársky rast.
Kým zástupca koalície Pavel Ľupták (kandidoval za SNS, v súčasnosti v Strane vidieka) tvrdí, že Slovensko sa nachádza v nepriaznivom globálnom prostredí a bez kombinácie konsolidácie a investícií sa nepohne dopredu, opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) hovorí o systematickom zlyhaní vlády, ktorá podľa neho namiesto prorastových opatrení zvyšuje dane a vytvára historicky vysoké deficity.
Ďalšej konsolidácii sa Slovensko nevyhne
Ľupták pripúšťa, že ďalšej konsolidácii sa Slovensko nevyhne, no zdôrazňuje, že samotné šetrenie by viedlo k prudkému zabrzdeniu ekonomiky. Podľa neho musí ísť konsolidácia ruka v ruke s prorastovými opatreniami, ktoré majú roztočiť ekonomiku najmä cez investície do bývania, infraštruktúry či energetiky.
Slabé príjmy a vysoké výdavky zvýšili hotovostný schodok, štátny rozpočet má najhoršiu úroveň za posledné roky
Pripomína, že premiér poveril rezort hospodárstva prípravou rozvojovej vízie, ktorá má vyústiť do stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. „Rozostavanosť sama o sebe roztáča kolieska ekonomiky,“ uviedol Ľupták s tým, že takéto opatrenia majú odložený efekt a neprinesú príjmy do rozpočtu okamžite.
Podľa Ľuptáka bude nevyhnutné zvýšiť zadlženie krajiny, keďže veľké investície sa bez úverov realizovať nedajú. Ako možné riešenia spomína európske finančné balíky po vzore plánu obnovy, PPP projekty či zapojenie štátnych fondov. Tvrdí tiež, že pokles výkonu slovenskej ekonomiky je výrazne ovplyvnený externými faktormi, najmä útlmom nemeckého priemyslu, na ktorý je Slovensko silne naviazané.
„Toxický mix“
Viskupič však takýto výklad odmieta a hovorí o „paralelnom vesmíre„, ktorý nemá s realitou nič spoločné. Podľa neho vláda za viac ako dva roky nepredstavila jediné skutočné prorastové opatrenie a namiesto toho prijala „toxický mix“ vyšších daní, odvodov a poplatkov.
Výsledkom je podľa neho hospodársky rast pod jedno percento, rastúci deficit a prudko narastajúci verejný dlh. „Za minulý rok vláda vytvorila takmer sedem miliárd eur deficitu,“ upozornil Viskupič a dodal, že len na obsluhu dlhu Slovensko tento rok zaplatí vyše dvoch miliárd eur.
Verejné financie čaká v roku 2026 tvrdá realita, výpadok príjmov môže dosiahnuť až 588 miliónov eur
Opozičný poslanec poukazuje aj na porovnanie s Českou republikou, ktorá je rovnako naviazaná na nemeckú ekonomiku, no dosahuje násobne vyšší hospodársky rast. Rozdiel podľa neho spočíva v daňovej politike a podnikateľskom prostredí.
Kým Česko podporuje konkurencieschopnosť, Slovensko podľa neho zvyšuje daň z príjmu, DPH, odvody aj zavádza transakčnú daň, ktorá nemá obdobu v Európe. „Dostali ste sa za hranicu Lafferovej krivky. Môžete zvyšovať dane koľko chcete, výber už rásť nebude,“ tvrdí Viskupič.
Obhajoba transakčnej dane
Ľupták obhajuje transakčnú daň ako nástroj, ktorý aspoň čiastočne zachytáva podniky, ktoré neplatia daň z príjmu, a zdôrazňuje, že pre mnohé firmy je oveľa väčším problémom cena energií než nové dane. Ako príklad uvádza rozhovory s podnikateľmi, ktorí čelia vysokým nákladom na plyn a elektrinu a zvažujú prepúšťanie. V tejto súvislosti upozorňuje, že vyššie náklady firiem sa premietajú do nižších daňových príjmov štátu.
Kamenický sa prepočítal, daňové príjmy výrazne zaostali a ďalšia konsolidácia bude musieť byť ešte väčšia
Viskupič však argumentuje, že vláda nekonsoliduje na výdavkovej strane a verejné výdavky sú historicky najvyššie. Kritizuje rast štátnej správy, počet štátnych tajomníkov aj neochotu vlády šetriť na sebe.
Ako riešenie ponúka návrat k jednoduchej a predvídateľnej daňovej politike, zrušenie transakčnej dane, zníženie DPH na jednotnú sadzbu 19 percent a nižšie odvody. Podľa neho práve takéto kroky v minulosti naštartovali ekonomický rast a zvýšili príjmy štátu.
