Slovenská ekonomika vstupuje do nového roka v krehkej rovnováhe. Rast sa pohybuje len tesne nad nulou, verejné financie zväzujú prísne konsolidačné ciele a neistota sa čoraz viac premieta do správania firiem aj domácností. Do popredia sa tak dostávajú otázky trhu práce, vývoja deficitu verejných financií či cien nehnuteľností. Traja ekonomickí analytici sa zhodujú, že práve tieto oblasti budú v najbližších mesiacoch rozhodujúce pre ďalší vývoj krajiny.
Slabý rast a prvé signály ochladzovania trhu práce
Podľa ekonomického analytika Andreja Martiškudnes už nie je rozhodujúce, či slovenská ekonomika rastie mierne nad nulou alebo sa pohybuje tesne pod ňou.
„Z pohľadu bežného človeka rozdiel medzi miernym rastom a miernym poklesom HDP nie je výrazný,“ upozorňuje Martiška. Problémom je podľa neho dlhodobo slabý rast, ktorý nestačí na tvorbu nových pracovných miest a núti firmy hľadať úspory. Tie sa napokon premietajú do zhoršenia situácie na trhu práce.
Traja zo sto Slovákov očakávajú zvýšenie mesačných nákladov až o vyše 500 eur
Slovenské hospodárstvo v súčasnosti rastie tempom pod jedno percento a výhľad na najbližšie obdobie zatiaľ nenaznačuje výrazné zlepšenie. Trh práce už podľa analytika vykazuje prvé známky ochladzovania a pri kombinácii domácej aj zahraničnej neistoty čelí zvýšeným rizikám. Práve vývoj miery nezamestnanosti preto Martiška považuje za jeden z najdôležitejších ukazovateľov tohto roka.
Popri čisto ekonomických číslach upozorňuje aj na faktor, ktorý sa do štatistík priamo nepremieta, no výrazne ovplyvňuje stabilitu krajiny. Ide o bezpečnostnú situáciu v regióne a blízkosť vojnového konfliktu. Ideálnym scenárom by bolo nastolenie trvalého mieru, no ak k nemu nedôjde, kľúčové bude, aby sa konflikt ani prípadné prekresľovanie hraníc nepriblížili k Slovensku.
Deficit pod drobnohľadom a hrozba ďalšej konsolidácie
Nemalú pozornosť si v tomto roku získa aj vývoj verejných financií. Ekonomický analytik Adam Babinec pripomína, že cieľom tretieho konsolidačného balíka je dostať štátny dlh pod hranicu 64 percent HDP do roku 2028. Kľúčovým míľnikom má byť rok 2026, keď by deficit verejnej správy mal klesnúť na úroveň 4,1 percenta HDP.
Práve vývoj deficitu bude podľa Babinca jedným z najsledovanejších ukazovateľov. Už dnes sa totiž ozývajú hlasy, že splnenie týchto cieľov nebude jednoduché. Konsolidačné opatrenia môžu tlmiť ekonomický rast a tým paradoxne sťažiť samotné ozdravovanie verejných financií. Ak by vláda cieľ v roku 2026 nesplnila, hrozil by nový, ešte rozsiahlejší balík úsporných opatrení.
Neistota okolo ďalšieho vývoja má pritom reálne dôsledky pre ekonomiku. Domácnosti odkladajú väčšie nákupy a investície, firmy váhajú s rozširovaním výroby aj s prijímaním nových zamestnancov. Tento opatrný prístup spomaľuje hospodársky rast a môže vytvoriť začarovaný kruh, v ktorom sa rozpočtové ciele dosahujú čoraz ťažšie.
Nehnuteľnosti a zahraniční pracovníci v centre pozornosti
Z pohľadu bežných domácností bude jednou z najviditeľnejších tém vývoj cien nehnuteľností. Ekonomický analytik Boris Fojtík upozorňuje, že trh v treťom štvrťroku 2025 naznačil stabilizáciu. Pri nezmenených úrokových sadzbách, miernej neistote na trhu práce a rastúcej ponuke bytov a domov možno podľa neho v roku 2026 očakávať spomalenie medziročného rastu cien na jednociferné hodnoty.
Popri nehnuteľnostiach bude dôležité sledovať aj vývoj na trhu práce, najmä v súvislosti so zahraničnými zamestnancami. Napriek náznakom ochladzovania sa totiž mesačný prílev zahraničných pracovníkov v roku 2025 viac než zdvojnásobil. Otázkou zostáva, ako sa tento trend prejaví v ďalšom roku slabého rastu, keď sa zároveň znižuje počet domácich obyvateľov v produktívnom veku.
Rok opatrných rozhodnutí
Spoločným menovateľom pohľadov všetkých troch analytikov je opatrnosť. Slovenská ekonomika sa nachádza v období, keď sa slabý rast, rozpočtová disciplína a neistota na trhu práce navzájom ovplyvňujú. Vývoj v jednej oblasti sa rýchlo premieta do ostatných, čo zvyšuje citlivosť ekonomiky na vnútorné aj vonkajšie šoky.
Práve preto bude rok 2026 o pozornom sledovaní kľúčových ukazovateľov a o rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť vývoj krajiny na celé nasledujúce roky.
