Dedenie môže byť citlivou, no zároveň právne zložitou témou, ktorá neraz prekvapí pozostalých. Mnohí Slováci nemajú jasno v tom, kto má právo dediť, či môžu odmietnuť zdedené dlhy alebo kedy môže majetok pripadnúť štátu. Samostatnou témou sú tiež dedičské dane a či existuje možnosť, ako sa z ich platenia „vyvliecť“.
Notárka JUDr. Zuzana Grófiková v rozhovore vysvetľuje najčastejšie mýty a nejasnosti, s ktorými sa stretáva vo svojej praxi. Aké prekvapenia môže dedičské konanie priniesť a na čo by ste sa mali pripraviť?
Kto má právo dediť podľa slovenských zákonov? Aké sú pravidlá pre dedičstvo v prípade, že zosnulý nezanechal závet?
V praxi vznikajú rôzne kombinácie a nie je možné ich všetky v jednej odpovedi obsiahnuť. Uvediem však príklad štandardnej dedičskej situácie. Ak neexistuje závet, dedí sa podľa zákona v štyroch dedičských skupinách:
V prvej dedičskej skupine dedia deti poručiteľa a jeho manžel/-ka, každý rovnakým dielom. Nerozlišuje sa, či sú deti z manželstva alebo nie. Ak detí niet, dedia ich potomkovia – vnuci, pravnuci atď. Ak poručiteľ nemal deti, dedí sa v druhej skupine: manžel/-ka polovicu majetku, rodičia rovnakým dielom zvyšok. Táto situácia býva problematická, pretože ľudia nečakajú, že budú rodičia dediť spolu s manželom. V prípade, ak nededia ani rodičia poručiteľa, ani manžel, dedí sa v tretej skupine – dedia súrodenci poručiteľa a ich deti. Zároveň môže dediť aj partner/-ka, ak s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti alebo boli od neho výživou odkázaní. Štvrtá skupina je zriedkavá, dedí sa v nej najmä pri úmrtiach v skorom veku – dedia starí rodičia a ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa.
Za akých okolností môže dedičstvo pripadnúť štátu?
Dedičstvo pripadá štátu, ak niet dedičov zo závetu ani dedičov zo zákona. Zákon musí predpokladať túto možnosť. Štát prevezme aj majetok, aj dlhy poručiteľa. Napriek tomu, že každý má možnosť zriadiť závet, je pozoruhodné, že takýchto prípadov nie je málo, a ľudia to odkladajú až dôjde k úmrtiu a celý majetok, ktorý by možno niekomu pomohol, pripadá štátu. A z praxe vidíme, že mnohokrát sa zriadenie závetu tak dlho odkladá, až napokon dôjde k úmrtiu.
Ak dedič zdedí majetok, ale zároveň aj dlhy, aké sú jeho možnosti? Dá sa zo zodpovednosti za dlhy nejako vyviazať a prebrať iba majetok?
Dedič podľa zákona zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty zdedeného majetku. To znamená, že nikdy nezodpovedá svojím vlastným majetkom. Túto skutočnosť si treba uvedomiť. Je na dedičovi, či prijme rozhodnutie dediť alebo dedičstvo odmietne. Vždy má právo sa vyjadriť po začatí konania a oboznámení sa s majetkovou situáciou poručiteľa. Sekundárne samozrejme môže uhradiť zdedené dlhy z vlastných prostriedkov, ak napríklad zdedí nehnuteľnosť v určitej hodnote a na ňu je viazaná hypotéka, a nehnuteľnosť si chce ponechať, pokračuje v splácaní hypotéky z vlastných prostriedkov.
Aké kroky musí podniknúť dedič, aby sa stal právoplatným vlastníkom zdedeného majetku?
V prvom rade treba vedieť, že dedičské konanie je súdnym konaním a notár je v postavení sudcu. Dedičské konanie končí vydaním súdneho rozhodnutia a jeho právoplatnosťou sa dedič preukazuje ako vlastník zdedeného majetku. Nie je potrebný žiadny ďalší krok. V prípade, že nadobudnuté dedičstvo vyžaduje prepis na príslušnom registri (katastri nehnuteľností, dopravnom inšpektoráte, stredisku cenných papierov, v banke a pod.), tak sa tento prepis následne vykoná.
Podlieha dedičstvo na Slovensku nejakej dedičskej alebo inej dani? Ak áno, za akých okolností?
Občan Slovenska je zaťaženými viacerými daňami a poplatkami pri úkonoch, ktoré vyplývajú zo zákona. Pri dedení je dedič povinný uhradiť poplatky z dedičského konania len v prípade, ak dedí. V opačnom prípade platí trovy konania štát (ak poručiteľ nezanechal majetok alebo zanechal majetok nepatrnej hodnoty).
Ak dedič predá zdedený majetok, musí z toho platiť daň? Ak áno, aké pravidlá tu platia?
Pri dedení dedič neplatí žiadnu daň. Iná je situácia, ak majetok následne speňažuje. V takomto prípade treba postupovať podľa zákona o dani z príjmu, samozrejme berúc do úvahy ustanovenia o oslobodení od dane z príjmu (napríklad ak ide o nehnuteľnosť, oslobodenie od dane sa vzťahuje na vlastníka, ktorý mal nehnuteľnosť vo vlastníctve aspoň päť rokov, pričom do tejto doby sa započítava aj doba vo vlastníctve právneho predchodcu, tj. poručiteľa). Netreba pri nehnuteľnostiach zabudnúť na daň z nehnuteľností, ku ktorej sa dedič prihlasuje.
Môže závet obísť zákonných dedičov, napríklad deti alebo manžela/manželku?
Môže. V takomto prípade však má dieťa či iný potomok (vnuk, pravnuk atď.) nárok na tzv. povinný podiel z dedičstva, čo v prípade, ak je plnoletý činí podiel polovice jeho zákonného dedičského podielu a ak je maloletý, tak celý jeho zákonný dedičský podiel. Nazývame to relatívnou neplatnosťou závetu, čiže závet je platný, ale v časti, kde je vynechaný z dedenia potomok poručiteľa je, dá sa povedať, platný s určitým obmedzením. Manžela/-ky sa to netýka, t.j. závetom ich možno z dedenia bez problémov úplne vylúčiť.
Ako sa riešia prípady, keď niektorí dediči namietajú proti platnosti závetu?
Správna odpoveď na túto otázku je veľmi rozsiahla. Všeobecne možno povedať, že pokiaľ je závet platný z právneho hľadiska a dedičia namietajú jeho skutkovú neplatnosť, t.j. napríklad, že poručiteľ nebol v čase spísania závetu zdravotne spôsobilý, tak notár konanie preruší a tento rozpor rozhodne až príslušný sporový súd.
V každom prípade treba na tomto mieste zdôrazniť, že najbezpečnejšou formou závetu je forma notárskej zápisnice, kedy väčšina možných dôvodov neplatnosti odpadá a zodpovednosť za spísanie závetu je na notárovi. Závet je zároveň ihneď registrovaný v notárskom centrálnom registri závetov, t.j. vylučuje sa možnosť jeho znehodnotenia, falšovania či zničenia, rovnako aj možnosť ovplyvňovania závetcu pri jeho spísaní.
