Viaceré odvetvia ekonomiky zaznamenali aj v auguste medziročný pokles tržieb, čo v podstate kopíruje vývoj ich produkcie. Tento trend súvisí podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej s pandémiou, ktorá so sebou prináša viacero obmedzení, čo ovplyvňuje aj produkcia či tržby viacerých odvetví. V súčasnosti je podľa nej ťažké odhadnúť trend vývoja v nasledujúcich mesiacoch. Bude to závisieť od druhej vlny ochorenia COVID-19, ale aj od opatrení, o ktorých už vieme, no aj od tých, ktoré môžu ešte v nasledujúcich týždňoch prísť.
Augustové tržby vo vybraných odvetviach hospodárstva sú podľa údajov Štatistického úradu SR nižšie ako pred rokom. „To znamená, že ešte nedosiahli predkrízovú úroveň,“ povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová. Najväčší prepad v auguste zaznamenali tržby v stavebníctve, a to až o 18,4 %. Medziročne nižšie boli aj tržby priemyselníkov, o 3,2 %. V rámci jednotlivých priemyselných odvetví sa tržby najvýraznejšie znížili vo výrobe kovov, v ostatnej výrobe, drevárskom priemysle a vo výrobe strojov. „Potešujúce pre našu ekonomiku je to, že vyššie tržby ako pred rokom dosiahla výroba počítačových výrobkov a v automobilovom priemysle boli tržby rovnaké ako vlani,“ poznamenala Glasová.
Najväčšie riziko v súčasnosti spôsobuje podľa Glasovej druhá vlna pandémie, ktorá sa rozbehla vo väčšine krajín EÚ vrátane Slovenska. Opätovné zavádzanie niektorých karanténnych opatrení vedie u nás k zatvoreniu reštaurácií, kaviarní, fitnescentier či wellness. To bude mať podľa analytičky Poštovej banky za následok markantný prepad tržieb v týchto oblastiach.
Pokles spotreby
Zhoršená ekonomická situácia môže opäť motivovať ľudí k šetrnejšiemu správaniu, a teda k nižšej spotrebe. Môže sa to prejaviť podľa Glasovej na poklese spotreby hlavne drahších tovarov, ako je nábytok, elektronika či zariadenie do domácnosti. Poklesnúť môžu aj tržby v rôznych prevádzkach poskytujúcich služby. „Nateraz našťastie neprichádza také zatváranie jednotlivých ekonomík ako počas prvej vlny, takže medzinárodný obchod by nemal až tak utrpieť. Nižší dopyt a spotrebu v dôsledku horšieho ekonomického vývoja však môžu pocítiť aj priemyselné podniky, a teda ani vývoj tržieb v priemysle nemusí byť v nasledujúcich mesiacoch práve pozitívny,“ myslí si Glasová.
Slovensko je podľa Sadovskej ekonomikou so silnou orientáciou na priemyselnú výrobu. Jej vývoj závisí od zahraničného obchodu, od záujmu zahraničných obchodných partnerov. Veľká časť našej priemyselnej výroby putuje do zahraničia a tak objem produkcie závisí od záujmu našich obchodných partnerov, tiež ovplyvnených pandémiou COVID-19, či recesiou v ich ekonomikách. „Inak povedané, v súvislosti s produkciou v priemysle a pri vývoji zahraničného obchodu nás musí zaujímať boj s COVIDom-19 alebo naštartovanie a vývoj ekonomiky nielen u nás, ale predovšetkým vo svete, u našich najväčších obchodných partnerov,“ dodala Sadovská.
