Digitálne meny majú podľa Národnej banky Slovenska len zanedbateľný podiel na globálnom finančnom trhu a nepredstavujú riziko pre centrálne banky.
Kryptomeny sú v súčasnosti vo finančnej oblasti fenoménom, avšak Národná banka Slovenska (NBS) si nemyslí, že by bitcoin alebo iná kryptomena nahradili súčasné meny emitované centrálnymi bankami. Ako v odbornom bankovom časopise Biatec informuje Miroslava Kosáková z NBS, digitálne meny majú len zanedbateľný podiel na globálnom finančnom trhu a nepredstavujú riziko pre centrálne banky. Na druhej strane sú ale predmetom významnej pozornosti ekonómov, finančnej verejnosti, ale aj centrálnych bankárov.
Bitcoin výrazne vzrástol
Dôvodom je podľa Kosákovej prudký vzostup bitcoinu. Jeho hodnota v tomto roku stúpla o viac ako 1 800 % do začiatku decembra. V roku jeho založenia 2009 mal výmenný kurz bitcoinu hodnotu len jedného centu amerického dolára. Do januára 2017 stúpol na tisíc dolárov a ku koncu roka sa posilnil k úrovni 15 tisíc dolárov. V súčasnosti predstavuje bitcoin podľa Kosákovej vysoko rizikovú investičnú príležitosť a mnohí finančníci ho považujú skôr za komoditu ako za peniaze. Podľa odhadov analytikov môže kurz bitcoinu dosiahnuť v nadchádzajúcich desiatich rokoch až hodnotu 100 tisíc dolárov.
Keďže kryptomeny majú zatiaľ len obmedzenú akceptovateľnosť z dôvodu zvýšenej nedôvery v tieto meny a absencie dôveryhodného emitenta a sprostredkovateľa, ich trhový podiel je nízky. Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. Napriek tomu, že väčšina centrálnych bánk nevyhlásila kryptomeny za ilegálne, vydala varovanie pred ich používaním. Kým niektoré banky vydali úplný zákaz používania kryptomien, ako Čína a Bolívia, väčšina vydala varovanie pre finančných spotrebiteľov, vrátane Národnej banky Slovenska, ktorá tak urobila v roku 2013.
Budú mať banky vlastné kryptomeny?
Medzinárodný menový fond uviedol, že by centrálne banky mohli reagovať na rastúci dopyt po kryptomenách vytvorením vlastných kryptomien. V prípade, ak by centrálne banky v budúcnosti pristúpili k tvorbe vlastného elektronického obeživa, eliminovala by sa podľa Kosákovej značná časť nákladov na emisiu a správu hotovosti, ktoré tvoria v rozvinutých krajinách 1 až 2 % HDP a v rozvojových dokonca niekoľkonásobne vyšší podiel.
Na druhej strane by sa centrálne banky museli vysporiadať s anonymitou, ktorú kryptomeny poskytujú, a to práve v čase, keď sa upúšťa od emisií bankoviek vo vyšších nominálnych hodnotách v záujme zníženia príležitosti na ich nelegálne používanie.
