Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladá, že slovenská ekonomika tento rok stúpne o 1,9 % HDP. V decembri pritom predpokladala, že to bude 1,7 % HDP. Stimuly budú podľa rady prichádzať z čerpania plánu obnovy a domáceho dopytu.
Konsolidácia verejných financií bude dočasne oslabovať ekonomiku. Nárast firemných daní a dane z finančných transakcií spomalí investície v súkromnom sektore. Inflácia by mohla dosiahnuť 4,2 % v dôsledku zvýšenia daní a dotovania cien energií.
Obnovenie konsolidácie
V roku 2026 sa očakáva svižnejší rast ekonomiky vďaka investíciám z plánu obnovy a nižšiemu tempu ozdravovania verejných financií. V roku 2027 sa očakáva minimálna konsolidácia, ale pozitívny vplyv nástupu výroby v automobilke Volvo.
Slovenská ekonomika zaostáva v mzdách a produktivite, konkurencieschopnosť firiem negatívne ovplyvňujú legislatívne zásahy
V roku 2028 sa očakáva obnovenie konsolidácie, čo dočasne spomalí rast HDP. Riziká prognózy zahŕňajú objem a štruktúru konsolidácie verejných financií, rýchlosť realizácie plánu obnovy a regulačnú politiku vlády v oblasti cien energií.
Pokles cien energií
Pozitívnymi rizikami sú uvoľňovanie menových politík a pokles cien energií. Prognóza predpokladá, že ekonomika sa bude nachádzať mierne pod svojim potenciálom s výnimkou roka 2029.
Rada vo svojej prognóze predpokladá, že súčasná vláda bude pokračovať v politike plošného dotovania regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti až do konca svojho volebného obdobia v roku 2027.
Najviac zasiahnutá ekonomika
Takéto rozhodnutie by mohlo mať fiškálne náklady až 1 miliardu eur, čo by mohlo viesť k navýšeniu deficitu a dlhu, zhoršeniu rizikových prirážok a ratingových hodnotení krajiny. Ak by sa vláda rozhodla nepokračovať v dotovaní cien, ekonomika by bola najviac zasiahnutá v roku 2026, kedy by inflácia mohla dosiahnuť päť percent.
Štvorčlenná rodina môže prísť o stovky eur ročne, ale v rukách máme podľa ekonóma jeden tromf
Spotreba domácností by rástla pomalšie a investičná aktivita by bola oslabená. Krátkodobé negatívne dôsledky by však boli tlmené lepšou kondíciou trhu práce a nižšími rizikovými prirážkami. Do roku 2029 by boli ekonomické straty minimalizované a fiškálna situácia by sa zlepšila, pričom verejný dlh by bol nižší o jedno percento HDP.
