Pravdou však je, že správne načasovaná a dobre pripravená diskusia so zamestnávateľom môže otvoriť dvere k férovejším podmienkam aj väčšej spokojnosti v práci.
Prieskumy ukazujú, že až 6 z 10 Slovákov nikdy nepožiadalo o zvýšenie platu či zmenu pracovných podmienok, hoci väčšina z nich bola nespokojná. Dôvodom je najmä obava z reakcie nadriadeného a pocit, že by ich požiadavka mohla byť vnímaná negatívne. Podľa Kataríny Garajovej, generálnej riaditeľky personálnej agentúry MAXIN´S Group, ide predovšetkým o nastavenie správneho tónu: „Vyjednávanie nie je súboj. Je to dialóg, v ktorom obidve strany hľadajú riešenie. Ak sa naň zamestnanec pripraví vecne, bez emócií a so snahou porozumieť potrebám firmy, nemôže pôsobiť arogantne.“
Príprava je základ úspechu
Prvým krokom k úspešnému rokovaniu je zber argumentov. Zamestnanec by mal poznať nielen priemerné platy na svojej pozícii, ale aj pridanú hodnotu, ktorú do firmy prináša. „Často sa stáva, že ľudia prídu s požiadavkou typu chcem viac peňazí. Takýto prístup nefunguje. Oveľa presvedčivejšie pôsobí, ak viete pomenovať konkrétne výsledky a prínosy – či už ide o zvýšenú produktivitu, zlepšenie procesov alebo spokojnosť klientov,“ vysvetľuje Garajová.
Kedy je správny čas hovoriť o zmenách
Rovnako dôležité je načasovanie. Vyjednávanie počas hektického obdobia alebo hneď po neúspešnom projekte nemusí priniesť želaný výsledok. „Najlepšie je využiť moment, keď máte za sebou úspešný projekt alebo ocenenie od nadriadených. Vtedy máte v rukách silné argumenty, ktoré podporia vašu požiadavku,“ dodáva generálna riaditeľka.
Mnohé ženy na Slovensku nesú dvojitú záťaž, zarábajú menej ako muži a robia viac neplatenej práce
Jazyk rešpektu namiesto tlaku
Kľúčovým faktorom nie je samotná požiadavka, ale forma, akou ju odkomunikujete. Ak pôsobí príliš direktívne alebo ako nátlak, môže to vyvolať skôr odpor než ochotu hľadať riešenie. Katarína Garajová odporúča formulovať požiadavky cez „ja“ vyjadrenia: „Namiesto musíte mi zvýšiť plat, skúste povedať: na základe mojich výsledkov verím, že by sme sa mohli porozprávať o úprave mzdy. Takto zostávate vecní a zároveň prejavujete rešpekt.“
Ak zamestnávateľ povie „nie“
Nie každé vyjednávanie prinesie okamžitý úspech. Zamestnanci často robia chybu v tom, že po prvej negatívnej odpovedi celú tému uzavrú. V skutočnosti je „nie“ často len začiatkom dialógu, nie jeho koncom. „Ak zamestnávateľ odmietne, pýtajte sa, čo môžete urobiť preto, aby bola vaša požiadavka reálna v budúcnosti. Tak dávate najavo záujem naďalej rásť a spolupracovať, čo pôsobí profesionálne,“ vysvetľuje Katarína Garajová. Podľa nej je práve táto otvorenosť k spätnému hodnoteniu kľúčová. Namiesto sklamania môžete odísť s konkrétnym plánom. Či už ide o zlepšenie výkonu, prevzatie väčšej zodpovednosti alebo získanie nových zručností. V takom prípade sa z neúspešného vyjednávania stáva investícia do budúcnosti.
„Ak zamestnávateľ vidí, že vaša motivácia nekončí odmietnutím, ale pretaví sa do ochoty pracovať na sebe, vníma vás ako perspektívneho človeka. A to sa vám pri ďalšom rozhovore môže vrátiť vo forme lepších podmienok,“ dodáva na záver Katarína Garajová.
