Proces dedičského konania na Slovensku vyžaduje úzky dohľad notára, ktorého úlohou je overiť majetok zosnulého, jeho dlhy a identifikovať dedičov. „Zásadnou postavou pri delení majetku po smrti príbuzného býva notár, ktorého touto úlohou poverí súd,“ uviedla Natália Strharská, partner právnickej firmy Vojčík & Partners.
Dediči dostávajú oznámenie o svojom práve na dedičstvo prostredníctvom predvolania na dedičské pojednávanie. Notár môže najprv uskutočniť predbežné šetrenie, na ktoré pozve tých potenciálnych dedičov, ktorí sú najlepšie informovaní o pomeroch zosnulého. Dediči môžu uzavrieť dohodu o rozdelení majetku, ale ak k dohode nedôjde, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona.
Spôsoby dedenia
Čo sa týka samotného dedenia, to je možné dvomi spôsobmi – na základe závetu alebo zo zákona. Prednosť má však dedenie zo závetu. „Závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi a určiť aj ich dedičský podiel,“ priblížila Natália Strharská.
Takáto posledná vôľa je však obmedzená zákonom. Poručiteľ síce môže svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti, nesmie však vynechať takzvaných neopomenuteľných dedičov. Tými sú jeho potomkovia.
Zároveň musí testament spĺňať všeobecné podmienky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. „Musí byť urobený slobodne, určite a zrozumiteľne. Zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche,“ vymenovala advokátka.
Súčasne nesmie posledná vôľa svojim obsahom alebo účelom odporovať zákonu, obchádzať ho a ani sa priečiť dobrým mravom. Tiež musí byť zriadená vo forme, ktorú vyžaduje zákon.
Skupiny dedičov
Pri forme dedenia zo zákona, rozdeľuje právna úprava dedičov do štyroch dedičských skupín. „Poradie skupín je záväzné. To znamená, že dediči skupiny nasledujúcej sú povolaní dediť len za predpokladu, že nededia dediči zo skupiny predchádzajúcej,“ upozornila Strharská. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý rovným dielom.
Druhá skupina zahrňuje manžela, rodičov a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Tretia skupina zahŕňa súrodencov poručiteľa a tých, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Štvrtá skupina zahŕňa prarodičov poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. „Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiaden dedič, pripadá štátu ako odúmrť,“ uzatvára Natália Strharská.
