Príbeh štátneho nákladného dopravcu Cargo Slovakia je podľa analytika INESS Martina Vlachynského ukážkou toho, aké drahé môže byť rozhodnutie neprivatizovať podnik pôsobiaci v plne konkurenčnom prostredí.
Na prelome tisícročí sa v Európe otvoril trh s nákladnou železničnou dopravou, čo znamenalo, že prepravu tovaru môže zabezpečovať ktorýkoľvek dopravca bez ohľadu na štát. Vtedajšia vláda preto pripravila privatizáciu Carga – krok, ktorý by podľa Vlachynského bol logický. „Štátne podniky bez dotačných a monopolných barličiek od súkromnej konkurencie dostávajú na frak,“ pripomína.
„Rodinné striebro“
Súkromný záujemca ponúkal za Cargo 520 miliónov eur a zaviazal sa prevziať aj záväzky vo výške 80 miliónov eur. Takmer 600 miliónov eur predstavovalo vtedajších sedem percent príjmov štátneho rozpočtu, čo by dnes zodpovedalo približne 1,6 miliarde eur.
Nová vláda však privatizáciu stopla s argumentom, že štát nepredá „rodinné striebro“. To sa však rýchlo začalo kaziť – kríza v roku 2009 spolu s rastúcou konkurenciou zatlačili podnik do hlbokých problémov.
Expresné vlaky Bratislava - Košice zrýchlia, nový grafikon železníc prináša aj významné zmeny v regionálnej doprave
Namiesto príjmu z predaja musel štát spoločnosti poskytovať pomoc. V rokoch 2008 a 2009 získalo Cargo pôžičku 166 miliónov eur a do roku 2012 sa jeho dlh priblížil k pol miliarde. Keďže štátna pôžička sa nedala splatiť, prišlo riešenie, ktoré len oddialilo problémy: v roku 2015 Cargo predalo 12-tisíc vagónov za 216 miliónov eur, aby znížilo časť dlhu.
Bez vozňov však podnik nemohol fungovať, a tak si vagóny spätne prenajíma. Zo železničného dopravcu sa tak stala „škrupina“ so zhruba šiestimi tisíckami zamestnancov a jedinou kľúčovou zmluvou s US Steel.
Štát nikdy neuvidí alternatívny scenár
Ani to však nestačilo. V roku 2024 podnik vykázal stratu osem miliónov eur pri tržbách 282 miliónov eur a tento rok očakáva jednu z najvážnejších situácií vo svojej histórii, keď plánovaná strata dosiahne až 30 miliónov eur.
Hoci problémy má celý európsky železničný sektor, situácia Carga je podľa analytika dôkazom, že podnikateľské riziko by mal niesť podnikateľ, nie daňovníci. „Môžeme už len špekulovať, o koľko viac mohli pred 20 rokmi pomôcť stovky miliónov eur občanom, ako dnešné ,vlastníctvoʼ potácajúceho sa štátneho podniku,“ tvrdí Vlachynský.
Podľa neho nejde o ojedinelý prípad. Podniky ako Cargo či Slovenská pošta majú politickú nevýhodu, že ich straty sú viditeľné, no rovnaká logika platí aj pre iné štátne firmy – od energetiky cez stávkové hry až po zdravotníctvo. Pripomína ekonómmi dobre známy princíp obetovaných príležitostí: štát nikdy neuvidí alternatívny scenár, v ktorom by napríklad gabčíkovská elektráreň zostala súkromná a dnes možno mala nové turbíny a vyššie zisky.
Vlachynský dodáva, že debata o privatizácii na Slovensku prakticky zanikla. „Náklady podnikateľského trápenia štátu ponesieme naďalej,“ uzatvára.
