BRATISLAVA 17. mája (WebNoviny.sk) – Na Vodnom diele Gabčíkovo (VDG) uviedli 17. mája 1996 do stálej prevádzky najväčšiu slovenskú vodnú elektráreň, ktorá sa podieľa na výrobe približne desatiny všetkej elektrickej energie spotrebovanej na Slovensku.
Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) disponuje ôsmimi výkonnými turbogenerátormi s celkovým inštalovaným výkonom 720 megawattov. Voda z gabčíkovskej priehradnej zdrže prúdiaca turbínami potom odteká cez kanál do Maďarska.
Elektráreň má aj špecifikum
Špecifikom gabčíkovskej vodnej elektrárne je, že bola navrhnutá a vybudovaná ako regulačná elektráreň. Jej hydroagregáty sú schopné prispôsobovať výkon zaťaženiu a potrebám elektrizačnej sústavy.
Pre nevybudovanie pôvodne plánovanej maďarskej časti Nagymaros dnes vodná elektráreň pracuje len v priebežnom režime, v závislosti od aktuálnych prietokov v Dunaji. V praxi to znamená, že sa naraz nepoužívajú všetky agregáty a nedá sa využiť ich značný výkonový rozsah.
Vodné dielo Gabčíkovo bolo pôvodne projektované ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros a okrem využívania Dunaja na výrobu elektrickej energie malo zabezpečiť aj plynulosť vodnej dopravy a ochranu priľahlých území pred povodňami.
S jeho budovaním sa začalo v roku 1977 na základe medzinárodnej zmluvy medzi Československom a Maďarskom. Maďarsko v roku 1989 od zmluvy jednostranne odstúpilo.
Verdikt haagskeho súdu v spore
Hoci Medzinárodný súdny dvor v Haagu vyniesol v septembri 1997 v spore medzi Maďarskom a Slovenskou republikou rozsudok, v ktorom potvrdil platnosť pôvodnej zmluvy, Maďarsko stupeň Nagymaros nikdy nedostavalo. Československo a neskôr Slovensko preto realizovalo len náhradné riešenie – časť diela v pozmenenej podobe, výlučne na slovenskom území.
Prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo po jej spustení upravovala na obdobie 30 rokov zmluva medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba (VV) a Slovenskými elektrárňami (SE) z roku 2006. Túto zmluvu slovenská vláda vypovedala 4. decembra 2014.
Dôvodom mali byť vážne porušenia zmluvy zo strany majoritného akcionára Slovenských elektrární, talianskeho Enelu. Vláda argumentovala aj údajnou neochotou Slovenských elektrární urobiť potrebnú generálnu opravu, ktorá bola podľa vládnych predstaviteľov akútna.
Celkové náklady na vybudovanie
Kontrolu nad gabčíkovskou elektrárňou vláda SR prevzala 10. marca 2015, keď štát na Krajskom súde v Bratislave vyhral spor o neplatnosť nájomnej zmluvy so spoločnosťou Slovenské elektrárne a 28. apríla 2015 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti nájomnej zmluvy.
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba, ktorý v súčasnosti elektráreň prevádzkuje, začal dodávateľa generálnej opravy Vodnej elektrárne Gabčíkovo hľadať začiatkom septembra 2017, obálky s ponukami záujemcov otváral koncom januára minulého roka. Medzinárodný tender sa mu však doteraz nepodarilo ukončiť, hoci v januári tohto roku avizoval, že ho uzavrie ešte v prvom kvartáli.
Celkové náklady na vybudovanie Vodného diela Gabčíkovo, vrátane investícií do infraštruktúry pre okolité obce, sa podľa odhadov vyšplhali na viac ako 1,3 miliardy eur.
