Sú ľudia, ktorí sa nikdy v živote šoférovať nenaučia. Na druhej strane stoja takí, ktorí sa svojho života za volantom odmietajú vzdať. Bob Edwards, 105-ročný vodič z Nového Zélandu, patrí k druhej skupine. Šoférovať sa naučil ako 17-ročný na aute dovezenom z Francúzska, ktoré malo namiesto klasického volantu len páku. Odvtedy strávil za volantom už 88 rokov a svojho koníčka sa odmieta vzdať i v pokročilom veku.
„Nemyslím si, že som starý. Skutočne nie,“ uviedol Edwards, ktorý si aj dnes každé ráno zacvičí vo svojej domácej telocvični a obed pre seba i svoju 91-ročnú manželku pravidelne pripravuje sám z domácich surovín.
Jediná nehoda, jediná pokuta
Za celý svoj život mal len jednu dopravnú nehodu a dostal len jedinú pokutu – za prekročenie rýchlosti. Keď si pred tromi rokmi zlomil ľavé bedro, lekári mu povedali, že aspoň šesť týždňov nesmie šoférovať. On však na ich odporúčania nedbal. „Mám automatickú prevodovku a k tomu predsa potrebujem len pravú nohu.“
Aktívni vodiči starší ako 80 rokov musia na Novom Zélande každé dva roky absolvovať lekárske prehliadky, Edwardsovi to však problémy nerobí. Muž tvrdí, že hoci sa nehody spôsobené staršími vodičmi často objavujú na titulkoch novín, sú to práve tí mladší, ktorí spôsobujú najviac problémov. Jeho slová potvrdil aj hovorca dopravného podniku New Zealand Transport Agency Andy Knacksted: „Starší vodiči, keď vezmeme do úvahy počet prejdených kilometrov, spôsobujú oveľa menej nehôd ako mladší.“ Pre mnohých starších ľudí predstavuje možnosť ponechať si vodičský preukaz zároveň aj možnosť udržania si nezávislosti.
Edwards šoféruje asi trikrát týždenne. Auto používa na väčšie nákupy v asi 15 km vzdialenom meste, ale aj na návštevy priateľov či lekárov. Na Novom Zélande je najstarším aktívnym vodičom a k zápisu do Guinnessovej knihy rekordov tiež nemá ďaleko – doteraz najstarším známym vodičom bol Američan Fred Hale, ktorý bol na cestách až do roku 1998, kedy oslávil 108. narodeniny.
Všestranný vodič
Edwards, ktorý sa narodil v Anglicku, dostal svoj prvý vodičský preukaz v roku 1925 ako 17-ročný. O dva roky neskôr Armáda spásy hľadala mladých mužov, ktorí by pracovali na farmách v anglických kolóniách. „Povedali mi, že Kanada je veľmi chladná, Austrália horúca, ale že Nový Zéland je tak akurát. Tak som si vybral Nový Zéland,“ uviedol vodič, ktorý tu zostal už natrvalo.
Nakoniec si kúpil malý nákladný automobil, ktorí premenil na väčší a začal prevážať skamenelú živicu z miestnych stromov do Aucklandu. Čoskoro trávil denne za volantom aj 16 hodín a k tovaru sa pridávali i potraviny či benzín. Rozrastajúci sa biznis však zastavila druhá svetová vojna. Po nej šoféroval už len osobné autá a diaľkové autobusy.
Manželka Lesley sa šoférovania vzdala už pred 30 rokmi. Ako sama hovorí, aj tak si za volant vždy sadal len jej manžel. Zdá sa, že tak skoro ani neprestane. „Šoférovanie je mojou súčasťou. Vlastne bolo – bol som profesionálny vodič a dokázal som jazdiť na všetkom. Na úplne všetkom,“ dodal muž, ktorý si v 105 rokoch sadá za volant aspoň „rekreačne“.
http://abcnews.go.com
