Koľaje nemusia vždy viesť po zemi, môžu byť umiestnené aj nad strechou a vám nad hlavou. Takéto neobvyklé riešenie existuje už skoro 120 rokov v nemeckom Wuppertale, kde takáto závesná električka funguje už od roku 1901.
Unikátny film z unikátnej pamiatky
V kolekcii Múzea moderného umenia v New Yorku sa nachádzajú unikátne filmové zábery z roku 1902, ktoré sú rovnako unikátne ako táto technická pamiatka, ktorá jazdí dodnes.
MoMA vysvetlila, že video bolo natočené z pohybujúcej sa električky na 68 mm film Biograph, ktorý poskytuje oveľa jasnejší a kvalitnejší obraz než iné vtedajšie filmy.
Závesná dráha ako núdzové riešenie
Závesná električka vznikla ako núdzové riešenie dopravy v údolí rieky Wupper. V období vzniku tejto železnice Wuppertal neexistoval, vznikol až v roku 1930 zlúčením dvoch veľkých miest (Barmen a Elberfeld) a troch menších miest (Ronsdorf, Cronenberg a Vohwinkel).
Práve rýchly priemyselný rozvoj týchto miest koncom 19. storočia vyžadoval riešenie verejnej dopravy v úzkom údolí rieky Wupper. Pruský kráľovský komerčný radca, vynálezca, konštruktér a podnikateľ Carl Eugen Langen riešiel s riešením. V jeho cukrovare v Kolíne nad Rýnom totiž už predtým vybudoval nákladný dopravný systém, pri ktorom sa malé vozíky pohybovali po koľajniciach na strope.
Langen si uvedomil, že takýto závesný systém by sa dal použiť aj na prepravu ľudí. O výstavbe Schwebebahn, ako dráhu Nemci nazývajú, sa rozhodlo v roku 1894, s výstavbou trate sa začalo v roku 1898.
Električka visí na jednej koľaji
Jednokoľajová trať, na ktorej sú zavesené vozne, je uchytená na priečnych rámových konštrukciách ukotvených zväčša na brehu riečky Wupper. Len malá časť dráhy vedie nad ulicami.
Električka je zavesená vo výške od 8 do 12 metrov. Dráhu tvoria oceľové rámy a takmer 500 stĺpov a mostíkových častí. Dnes má skoro 14 kilometrov a zastavuje vo 20 staniciach.
Preprava verejnosti sa začala 1. marca 1901 a trvá s menšími prestávkami až dodnes. Denne prepraví Schwebebahn asi 75-tisíc cestujúcich.