BRATISLAVA 10. novembra (WebNoviny.sk) – Vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých skúma zázrak, ktorý sa údajne stal na príhovor blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej. Slovenských biskupov o tom informoval prefekt kongregácie kardinál Angelo Amato so svojimi spolupracovníkmi. Slovenskí biskupi sú od pondelka na návšteve Ad limina apostolorum v Ríme. Zároveň Amato slovenských biskupov informoval o stave jednotlivých káuz blahorečenia a svätorečenia.
Bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský spomenul na kongregácii odvážne svedectvo viery, ktoré v časoch prenasledovania katolíckej cirkvi na Slovensku ponúkli viacerí naši veriaci. Medzi nimi spomenul príklad biskupov Pavla Gojdiča, Vasiľa Hopku a Jána Vojtaššáka, vyzdvihol pátra Metoda Dominika Trčku, sestru Zdenku Schelingovú, ale aj kňazov Titusa Zemana, Jána Mastiliaka, novica Jána Havlíka, Tomáša Munka a jeho otca Františka, ako aj Anku Kolesárovú.
Zdenka Schelingová po mučení a väznení zomrela v trnavskej nemocnici 31. júla 1955 vo veku necelých 39 rokov. Do roku 1979 bola pochovaná v Trnave, potom jej telesné pozostatky previezli do Podunajských Biskupíc. Za blahoslavenú ju vyhlásil na sviatok sv. Kríža pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave – Petržalke pri svojej tretej pastoračnej návšteve Slovenska. Sestra Zdenka je prvou blahoslavenou ženou v našich novodobých dejinách. Katolícka cirkev slávi liturgický sviatok prvej blahoslavenej Slovenky Zdenky Schelingovej 30. júla.
Zdenka Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave ako desiata z jedenástich detí. Ako pätnásťročná nastúpila do materského domu sestier sv. Kríža v Podunajských Biskupiciach rozhodnutá zasvätiť svoj život láske k Bohu a k blížnemu. Po absolvovaní ošetrovateľskej školy sa stala postulantkou, 28. januára 1936 vstúpila do noviciátu v Podunajských Biskupiciach a dostala rehoľné meno sestra Zdenka. Prvé sľuby zložila 30. januára 1937 a večné 28. januára 1943. Po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene v Štátnej nemocnici v Bratislave a od roku 1941 ako ošetrovateľka v nemocnici v Humennom. V roku 1942 prišla pracovať na pozvanie vedenia Štátnej nemocnice na Miczkiewiczovej ulici do Bratislavy ako laborantka, neskôr ako asistentka na röntgenologickom oddelení.
Po politickej zmene v roku 1948 komunistická strana v bývalom Československu začala otvorene prenasledovať cirkev. Sestra Zdenka si uvedomovala potrebu brániť ju. Dvakrát pomáhala pri príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Začiatkom roka 1952 sa podieľala na organizovaní úteku kňaza Štefana Koštiala, ktorý sa v štátnej nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Podarilo sa jej to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Kňaza však pri úteku chytili a 19. mája 1952 odsúdili na 19 rokov odňatia slobody. Väznenie prežil a zomrel až vo vysokom veku 5. apríla 2003. Druhý pokus o pomoc kňazom bol neúspešný. Sestra Zdenka Schelingová spolu so sestrou Katarínou Lukačovičovou uverili informácii agenta Štátnej bezpečnosti (ŠtB), že troch saleziánskych kňazov a troch seminaristov (Titus Zeman, Štefan Sandtner, Andrej Dermek, Viliam Mitošinka, Justín Beňuška a Pavol Pobiecky), ktorí boli na liečení v štátnej nemocnici, odvezú na Sibír, kde ich zastrelia. Uverili možnosti ich záchrany a úteku z Krajskej súdnej väznice v Bratislave. Útek mal umožniť člen väzenskej stráže za finančnú odmenu. Zaobstarali potrebný finančný obnos s pomocou Marty Sandtnerovej. Kňazi však boli už premiestnení do väznice v Ilave. Celá akcia slúžila ako pasca, ktorú pripravila ŠtB. Po zatknutí 29. februára 1952 bola sestra Zdenka vo vyšetrovacej väzbe mučená. Vyšetrovatelia sa trýznením snažili prinútiť ju, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola 17. júna 1952 odsúdená na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za velezradu, čiže za jeden z najťažších zločinov proti štátu.
Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy jej nezostáva viac ako rok života, prepustili ju 16. apríla 1955 na amnestiu. Zomrela počas svätej omše v trnavskej nemocnici 31. júla 1955.
