Bratrislava 22. apríla (WEBNOVINY) – Deficit verejných financií na Slovensku podľa predbežných výsledkov Eurostatu dosiahol 6,8 % z HDP. Odhad prezentovaný rezortom financií na úrovni 6,3 % HDP zostal teda nenaplnený. Výrazné prekvapenie sa ale nekoná. Slovstat totiž už niekoľko dní zverejňoval čísla, ktorých prepočtom mal byť deficit vyšší asi o pol percenta. Trojpercentnú maastrichtskú hranicu sme tak nedodržali ani náhodou. Uviedla pre agentúru SITA Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Slovenská ekonomika podľa jej slov padla vlani pod vplyvom krízy na kolená (o – 4,7 %). Ale nie až tak, ako očakával rezort financií, ktorý počítal s prepadom našej ekonomiky o – 6,2 %. Dodržanie predsavzatých príjmov a výdavkov nás tak mohlo prekvapiť lepším percentuálnym podielom deficitu na HDP.
„V absolútnych objemoch výdavky verejnej správy medziročne vzrástli o viac ako 10 %, príjmy zaznamenali pokles o takmer 1,5 %. Objem príjmov, najmä daňových, mohol byť vlani ovplyvňovaný len ťažko. A ani pri výdavkoch sa nestačí oháňať len formulkou „nedostatočné šetrenie“. Aj vyššie výdavky môžu mať totiž svoje opodstatnenie, ak sú zmysluplné a podporujú ekonomiku. Bolo však vlaňajšie míňanie verejnej správy takéto?“, uviedla Sadovská.
Ako konštatovala, pre tento rok rezort financií naplánoval deficit verejnej správy na úrovni 5,5 % z HDP, v nasledujúcom roku na úrovni – 4,2 % a v roku 2012 by už mal deficit skončiť pod maastrichtskou hranicou troch percent. „Či sa to vláde (staronovej alebo novej) podarí splniť, je otázne. Nebude to ľahké. Veľké uťahovanie opaskov totiž neočakávame a odvážnejšiemu čerpaniu eurofondov zatiaľ príliš neveríme. A preto nebude veľmi prekvapujúce, ak tohtoročný deficit bude atakovať nakoniec hranicu šiestich percent HDP, „ povedala analytička Poštovej banky.
„Vyšší deficit znamená vyšší verejný dlh. Eurostat nám to len a len potvrdil. Náš dlh sa vlani prehupol cez 35 % z HDP, čo v absolútnom vyjadrení znamená dlh vo výške 22,6 mld. EUR. Niet sa čomu tešiť. Predvlani Slovensko evidovalo dlh v objeme 18,6 mld. EUR, čo bolo necelých 28 % z HDP,“ konštatovala uviedla Sadovská.
Podľa jej slov splácanie dlhov však nenechá na seba dlho čakať a každú ekonomiku môže veľmi ľahko dobehnúť. Neschopnosť udržať dlh pod kontrolou môže vyústiť k nepopulárnym opatreniam ako je zvyšovanie daní. A to spolu s nie úplne „dokonalou“ infraštruktúrou či nepostačujúcou klímou v podnikateľskom prostredí nemusí byť dobrou vizitkou ani v očiach zahraničných investorov.
Vyššiemu deficitu či narastajúcemu dlhu sa nevyhla ani jedna európska ekonomika. Aj tie krajiny, ktoré sa ešte predvlani pýšili svojimi prebytkami, sa vlani dostali už do mínusu. No a u tých mínusových sa percento za mínusom ešte zväčšilo. Každá z ekonomík únie navyše zaznamenala narastajúci podiel dlhu na hrubom domácom produkte
krajiny. Najvyššie deficity (horšie ako – 13 % HDP) verejných financií zaznamenali Írsko a Grécko. No a Grécko a Taliansko prehĺbili svoje verejné dlhy cez hranicu 115 % HDP. Deficit eurozóny skončil vlani na úrovni – 6,3 % HDP, v EÚ na – 6,8 %. Dlh eurozóny sa prehĺbil na 78,7 % HDP, dlh únie na 73,6 % HDP.
Eva Sadovská, analytička Poštovej banky
