BRATISLAVA 7. augusta (WEBNOVINY) – Novelu Exekučného poriadku poslanci posunuli do druhého čítania. Novelou rezort spravodlivosti zaťahuje brzdu proti tomu, aby bolo možné exekvovať majetok štátu.
Právnu normu podporilo 127 zo 129 prítomných poslancov. „Ak ide o záujmy krajiny, vieme rýchlo dôjsť k zhode,“ povedal za klub SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
V podobnom duchu sa vyslovil aj líder SaS Richard Sulík. Fica však obaja upozornili, aby sa nebál diskusie k zmene dôchodkov. Vláda zatiahla brzdu proti tomu, aby bolo možné exekvovať majetok štátu.
Tému čiastočne otvoril nedávny nález Ústavného súdu SR, keď vyhlásil za neústavné dve ustanovenia zákonov o správe majetku štátu a o štátnej pokladnici, ktoré garantovali exekučnú imunitu štátu.
„Čím zostal štát nahý, neexistujú žiadne bariéry, ktoré by zabraňovali bezbrehej exekúcii štátneho majetku. Exekútori, po slovensky povedané, sa mohli okamžite po tom, ako bolo toto rozhodnutie zverejnené v zbierke zákonov, vrhnúť na štátny majetok,“ povedal po mimoriadnom rokovaní vlády premiér Robert Fico.
Kabinet na utorňajšom mimoriadnom rokovaní odsúhlasil protiopatrenie – návrh úpravy Exekučného poriadku, ktorý majú poslanci parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rezort spravodlivosti do novely dal zoznam štátneho majetku, ktorý by po novom nemal podliehať exekúcii.
Cenné papiere chránené nebudú
Fico sa hneď stretne s predsedom NR SR Pavlom Paškom a posúdia možnosti na zaradenie návrhu do rokovania parlamentu ešte na prebiehajúcej schôdzi.
Spod možnosti exekúcie bude podľa návrhu vyňatý nehnuteľný majetok štátu v správe správcu okrem nehnuteľností v dočasnej správe, príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy.
Exekúcia sa nebude vzťahovať ani na cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu na právnických osobách, prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu či iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví zákon.
Relatívnu exekučnú imunitu bude mať taký štátny majetok, o ktorom to potvrdí súd. Najprv však musí povinný štátny orgán označiť, že takýto štátny majetok nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich úloh a dokázať to na súde.
„Hľadali sme a podľa môjho názoru sme našli tú správnu rovnováhu medzi tým, že štát má byť na jednej strane chránený vzhľadom na jeho nezastupiteľné funkcie, a na druhej strane aby aj tí, ktorí majú oprávnené pohľadávky voči štátu, mohli byť uspokojení,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Ústavný súd imunitu nespochybnil
Ústavný súd vo svojom náleze nespochybnil exekučnú imunitu štátu ako takú, nepozdáva sa mu však jej rozsah a jej úprava v súčasnej legislatíve. Súd akceptuje, že existuje verejný záujem zachovať majetok štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu.
Neústavným je však to, keď zákonné ukotvenie takého záujmu obmedzuje základné práva fyzických alebo právnických osôb do tej miery, že ich nemožno primerane užívať. Stávajú sa tak iluzórnymi právami.
Neprimeraná ochrana majetku štátu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia je podľa ústavného súdu v tom, že veriteľ štátu po zastavení exekúcie súdom stráca účinný právny prostriedok na vynútené vymoženie svojej pohľadávky. Ústavný súd k nálezu dospel na základe staršieho podnetu Okresného súdu Bratislava I.
