BRATISLAVA 26. júna (WEBNOVINY) – Podiel slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov dosiahol v tomto roku 43 %, čo v medziročnom porovnaní predstavuje pokles o 0,6 percentuálneho bodu.
Metodika sleduje podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov
Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS) vypracovala poradenská spoločnosť GfK Slovakia. „Ak by sme zhodnotili z pohľadu potravinárskej komory výsledok, ktorý bol dosiahnutý, je to určitá stabilizácia,“ povedal vo štvrtok na tlačovej besede prezident PKS Daniel Poturnay. Podľa neho odchýlku 0,6 percentuálneho bodu mohla spôsobiť štatistická chyba či aktuálne zloženie akciových produktov v danom období.
„Keď teda hovoríme o stabilizácii podielu na úrovni 43 %, samozrejme, že to nie je výsledok, s ktorým by sme mali byť spokojní a netrpezlivo očakávame, kedy sa tento trend podarí zvrátiť,“ dodal Poturnay. Ako ďalej prezident PKS vysvetlil, metodika prieskumu sa už štyri roky nemení.
„Metodika sleduje podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov, to znamená, nezaoberáme sa podielom na tržbách, neskúmame, koľko zákazník kupuje slovenských výrobkov, ale sledujeme, aký priestor dostaneme na pultoch obchodov,“ doplnil Poturnay
Najväčšie zastúpenie slovenských potravín je v COOP Jednota
Pri hodnotení jednotlivých krajov podiel slovenských potravín klesol na pultoch v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Na druhej strane nárast v sledovanom období vykázali Banskobystrický, Žilinský, Prešovský a Košický kraj.
Najslabšie zastúpenie domácich potravín podľa prieskumu je v predajniach Lidl, v ktorých medziročne kleslo o dva percentuálne body na 16 %. Najväčšie zastúpenie slovenských potravín je v predajniach COOP Jednota, konkrétne 62 %, a v obchodoch CBA s 56-percentným podielom.
Jedným zo zistení prieskumu je aj medziročný pokles privátnych značiek, teda potravín, ktoré predávajú obchodné reťazce pod svojimi značkami. Kým v roku 2013 bol podiel privátnych značiek na Slovensku 23 %, v tomto roku to je len 19 %. „Zákazník, ktorý volá po kvalite výrobkov, musí vedieť, kto je pre neho garantom tejto kvality. Garantom kvality výrobku nemôže byť podľa nášho názoru obchodný reťazec. Je potrebné, aby si zákazník spájal kvalitu daného výrobku s konkrétnym výrobcom, pretože výroba v rámci privátnych značiek sa mení z roka na rok,“ konštatoval Poturnay.
Podľa neho privátne značky nie sú cestou, ktorá by prospievala potravinárskemu priemyslu. „Preto je pre nás významné, že došlo podľa tohto prieskumu k poklesu podielu privátnych značiek na pultoch,“ zhodnotil prezident PKS.
V hypermarketoch klesol podiel privátnych značiek
Privátne značky sú najviac zastúpené pri mlieku, konzervovaných výrobkoch a olejoch, najmenej pri liehovinách, pive či víne. V hypermarketoch klesol podiel privátnych značiek o päť percentuálnych bodov na 17 %. V prípade reťazca Tesco sa zastúpenie privátnych značiek znížilo o osem percentuálnych bodov na 14 % a v Bille o 11 percentuálnych bodov na 13 %.
Pokles privátnych značiek evidovala väčšina obchodných reťazcov ako COOP Jednota, CBA, Kaufland. Opačný trend dosiahla len obchodná sieť Lidl, kde podiel privátnych značiek predstavoval až 46 % s medziročným rastom o 11 percentuálnych bodov.
Úpadok potravinárskeho priemyslu na Slovensku by mohlo podľa PKS zastaviť zlepšenie podnikateľského prostredia zo strany štátu. To si podľa komory vyžaduje napríklad aj zvýšenie investícií do vedy a výskumu. Kým napríklad v Dánsku štát investuje do výskumu a vývoja potravinárskeho priemyslu 9,6 eura na obyvateľa, na Slovensku je to len 0,3 eura.
Prieskum o zastúpení domácich potravín ako aj produktov privátnych značiek sa uskutočnil v období od 26. marca do 17. apríla tohto roka na vzorke 360 predajní. Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, ktoré založili potravinárske firmy s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií. Hlavným poslaním komory je okrem iného podpora rozvoja legislatívy, konkurencieschopnosti, ochrana spotrebiteľa a životného prostredia, ale aj kvalita a bezpečnosť výrobkov.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) chce riešiť ambulantný predaj domácich výrobkov, ktorý, ako podotýka, bude od júla ohrozený nadobudnutím účinnosti novely zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach. Podľa neho je novela v rozpore s vládnou koncepciou rozvoja pôdohospodárstva do roku 2020, ktorá počíta so zvýšením sebestačnosti Slovenska v kľúčových komoditách aspoň na úroveň 80 percent.
Ako vysvetlil predseda SPPK Milan Semančík, legislatíva stanovuje, že v každej obci v ktorej je prevádzkareň s predajom potravín, možno ambulantne predávať len jedlá a nápoje určené na priamu konzumáciu na mieste, balenú zmrzlinu, ovocie a zeleninu.
„Všetko ostatné, vrátane mlieka a mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových produktov i ďalších poľnohospodárskych a potravinárskych tovarov by sa už nemalo ambulantne predávať napriek tomu, že mnohí producenti investovali do týchto prevádzok nemalé prostriedky, aby takto priamo speňažili aspoň časť svojej produkcie a spotrebiteľom priniesli čerstvé a kvalitné domáce potraviny,“ vysvetlil Semančík.
Prízvukuje, že na ambulantný predaj sú odkázaní najmä malí a strední výrobcovia. „Zákaz týchto foriem realizácie ich tovaru, ktoré sú bežné vo všetkých vyspelých krajinách, znamená existenčné ohrozenie nielen pre nich, ale aj pre pracovníkov, ktorých zamestnávajú v ambulantných predajniach,“ zdôraznil predseda SPPK. Ako tvrdí, v prípade priaznivých podmienok majú ambulantné predajne potenciál rastu, atakovať by mohli hranicu desaťpercentného podielu na celkovom predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov.
Semančík predpokladá, že zámerom zákona bolo skvalitniť predaj na trhových miestach a zvýšiť ochranu spotrebiteľa, namiesto tohto však priniesol zákaz väčšiny ambulantných predajov. SPPK preto od kompetentných požaduje čím skôr rozšíriť zoznam ambulantne predávaných výrobkov, tak ako je to bežné v iných krajinách Európskej únie.
