BRATISLAVA 28. septembra (WebNoviny.sk) – Viaceré vysoké školy s ohľadom na demografický vývoj prakticky upúšťajú od výberu uchádzačov a od overovania ich predpokladov na vysokoškolské štúdium. Počas prvých dvoch rokov štúdia bakalárskych študijných programov takmer tretina študentov zanechá štúdium alebo ich z neho vylúčia.
Neúspešné štúdium pritom nie je indikátor kvality. Vysoká neúspešnosť však indikuje nedostatočné informácie pre výber vhodného študijného programu, nedostatočnú orientáciu na potreby študenta a nedostatočné podporné nástroje na prekonanie problémov študenta počas štúdia. Vyplýva to z výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2015, ktorú predkladá ministerstvo školstva na rokovanie vlády.
Ťažší prístup k vzdelaniu pre niektoré skupiny obyvateľov
Prijímanie uchádzačov, ktorí nemajú predpoklady na riadne skončenie štúdia, znamená podľa ministerstva neefektívne vynakladanie zdrojov a plytvanie ľudským potenciálom, a to aj samotných študentov.
V súčasnosti však absentujú podrobnejšie údaje o dôvodoch, pre ktoré študenti zanechávajú štúdium, respektíve ich z neho vylúčia. Nie je teda možné vyhodnotiť vplyv účelového štúdia s ohľadom na sociálne postavenie študenta, a podiel iných dôvodov, ako napríklad ekonomické dôvody, nezvládanie štúdia či nesprávny výber študijného programu.
Ministerstvo tiež v materiáli uvádza, že niektoré skupiny obyvateľov s ohľadom na svoje rodinné zázemie či na ich špecifickú potrebu môžu mať ťažší prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu. To následne ovplyvňuje aj ich pracovné uplatnenie sa na trhu práce. Ministerstvo tak tvrdí, že je dôležité pokračovať v mapovaní tejto oblasti a odstraňovaní bariér v prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu.
Kroky k zmenám
Rezort školstva uvádza, že v roku 2015 nastalo niekoľko podstatných úprav systému inštitucionálneho financovania verejných vysokých škôl. Z hľadiska publikačnej činnosti znížili dotáciu na jednu monografiu. Na druhej strane zvýšili podporu článkov v časopisoch evidovaných v databázach Web of Science a Scopus.
Podľa ministerstva je to prvý krok k ďalším zmenám, ktoré by mali znížiť motiváciu na publikovanie pre publikovanie. Ďalším krokom je nájsť mechanizmus podpory, ktorý bude zohľadňovať odborové špecifiká a relevantnosť publikačných výstupov.
Okrem toho osobitne zaviedli podporu na zohľadňovanie výskumnej činnosti vysokých škôl pre súkromný sektor. Cieľom je podpora aktivity vysokých škôl v spolupráci so súkromným sektorom, teda otvorenie vysokoškolského sektora. Pri financovaní vzdelávania však podstatnejšie zmeny nenastali. Čiastočné zvýšenie dotácie na jedného študenta spôsobil najmä pokles počtu študentov a absolventov.
Rezort ďalej uvádza, že v ďalších politikách ministerstva treba zohľadniť témy ako uplatniteľnosť absolventov či úloha vysokých škôl pre formovanie občianskej spoločnosti.
„Ani v roku 2015 neboli na vládnej úrovni schválené strategicko-koncepčné dokumenty špecificky orientované na oblasť vysokého školstva ako celok, pokračovala diskusia o možných riešeniach niektorých problémov vzdelávacieho sektora, pričom diskusia obvykle skončila na otázke disponibilných zdrojov k existujúcej kapacite sektora.“ uvádza tiež ministerstvo školstva vo výročnej správe.
