BRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) – Veritelia žiadajú od zadlženej stavebnej spoločnosti Doprastav, a.s. zaplatenie 458 miliónov eur, ale dostanú len zlomok z tejto sumy. Ako v utorok informoval denník Pravda, správca reštrukturalizácie Doprastavu na prvej veriteľskej schôdzi sa v pondelok stretol takmer s tisíckou veriteľov a uznal voči ním zatiaľ dlh vo výške asi 190 miliónov eur.
O zvyšných zhruba 270 miliónov eur dlhov rozhodne súd. „Očakáva sa, že z uznaných pohľadávok Doprastav zaplatí len zhruba tretinu. Dodávateľské firmy tak prídu o desiatky miliónov eur, čo pocítia samotné spoločnosti, ako aj ich zamestnanci,“ uviedla Pravda.
Najväčšie firemné oddlženie
Pätnásť rokov od rozsiahleho ozdravovania bánk podľa novín začína na Slovensku najväčšie firemné oddlženie. Stavebný gigant Doprastav chce odpísať časť zo svojich dlhov. „Súd firme umožnil takúto formu ozdravenia, aby podnik neskrachoval a veritelia videli aspoň časť svojich peňazí,“ dodali noviny. Proces bude mať tak či tak dosahy na celú krajinu, keďže veritelia podľa informácií denníka žiadajú Doprastav zaplatiť spomínaných 458 miliónov eur. Doprastav argumentoval, že nedostal zaplatené za výstavbu diaľnic v Poľsku.
Na Slovensku sa dostalo do bankrotu rekordne veľa firiem
ÚVO pre kartel vyčiarkol zo zoznamu Doprastav a Strabag
Ján Hudacký: Ochrana subdodávateľov môže pomôcť podnikateľom
V reštrukturalizácii čakajú od Doprastavu najviac peňazí banky. Medzi nimi sú VÚB, Tatra banka, Slovenská sporiteľňa, UniCredit Bank, Eximbanka či Štátna pokladnica Poľskej republiky. Medzi veriteľmi sú podľa zoznamu pohľadávok, ktorý má Pravda k dispozícii, aj stavebné spoločnosti Skanska, Váhostav, Strabag a poľské firmy. Poliaci žiadajú 60 miliónov eur. Pol milióna chce aj firma, ktorá spoločnosti zabezpečovala vozový park. „Veritelia boli včera skôr skeptickí. Je medzi nimi množstvo menších stavebných firiem a živnostníkov, ktorí sa obávajú, že zostanú doslova na dlažbe,“ konštatovala Pravda.
Firmy sa vyhýbajú záväzkom
Advokát Tomáš Pavlovič nedávno pre noviny povedal, že uspokojenie veriteľov je v reštrukturalizácii buď postupné, napríklad formou splátok, alebo pomerné, vo výške zhruba 33,3 percenta z výšky prihlásených pohľadávok. Rozsah a miera uspokojenia závisí od konkrétneho dlžníka a jeho postavenia, pričom rozsah vyplýva z reštrukturalizačného plánu.
„V súvislosti s reštrukturalizáciou firiem sa často hovorí o tom, že spoločnosti sa takýmto spôsobom chcú vyhnúť plnému splateniu svojich záväzkov, pretože nemusia zaplatiť sto percent z faktúr. Štát sa však naďalej domnieva, že ozdravovať sa chcú slušné firmy, ktoré aj po tomto procese plánujú ďalej podnikať, zamestnávať ľudí a platiť faktúry,“ uviedla Pravda.
Nový zákon o konkurze
Ministerstvo spravodlivosti napriek tomu pripravuje nové znenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii. „V rámci tejto novelizácie sa riešia aj otázky úpravy pravidiel pre možnosť rozdeľovania zisku a tvorbu rezerv, spresnenia pravidiel pre zákaz vrátenia vkladov, ako aj nové pravidlá týkajúce sa krízy, hroziaceho úpadku kapitálových spoločností a ochrany ich veriteľov pred tunelovaním,“ informovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.
Má sa tiež sprísniť zodpovednosť členov štatutárneho orgánu dlžníka za neriešenie úpadku včas. Nemalo by sa tak už stávať, že niekto zanechá jednu spoločnosť v dlhoch a ďalej podniká s novozaloženou firmou. Novela zákona, ktorej účinnosť je plánovaná na začiatok roka 2015, má tiež posilniť viaceré práva veriteľov v reštrukturalizácii.
