BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) – Slovenský verejný dlh bol ku koncu minulého roka napriek významnému nárastu siedmy najnižší v celej Európskej únii. Dlh verejnej správy pritom vlani vzrástol v absolútnom vyjadrení o 4 mld. eur, čo v konečnom dôsledku viedlo k nárastu verejného dlhu krajiny z 27,7 % hrubého domáceho produktu v roku 2008 na 35,7 % výkonu ekonomiky ku koncu roka 2009.
Napriek výraznému zrýchleniu rastu zadlženia sa však dlh slovenskej verejnej správy stále drží pod priemerom krajín Európskej únie, ktorý ku koncu vlaňajška predstavoval 73,6 % hrubého domáceho produktu, pričom priemerný dlh v krajinách únie sa vlani zvýšil až o 12 percentuálnych bodov. Slovensko tak naďalej zostáva s relatívne veľkou rezervou aj pod referenčnou hodnotou maastrichtského kritéria, ktorá je nastavená na 60 % hrubého domáceho produktu.
Medzi krajiny s najvyšším dlhom v rámci EÚ patrí Taliansko s 115,8 % hrubého domáceho produktu, Grécko s 115,1 % a Belgicko s 96,7 %. Naopak, najnižší dlh má Estónsko vo výške 7,2 % hrubého domáceho produktu, Luxembursko s 14,5 % a Bulharsko s 14,8 %. V rámci krajín Visegrádskej štvorky mala nižší dlh ako Slovensko iba Česká republika v pomere 35,4 % k výkonu ekonomiky. Poľský dlh dosiahol 51 % hrubého domáceho produktu a maďarský 78,3 % výkonu ekonomiky.
Podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR prispelo k vlaňajšiemu nárastu verejného dlhu na Slovensku najväčším podielom hospodárenie štátnej správy cez deficit štátneho rozpočtu sumou 2,8 mld. eur. Okrem toho sa na medziročnom zvýšení maastrichstkého dlhu podieľal aj pokles prostriedkov z refinančného systému Štátnej pokladnice o 0,7 mld. eur a nárast zadlženia obcí a vyšších územných celkov približne o 0,3 mld. eur. „Naopak, na zníženie dlhu mali vplyv kurzové zmeny, ktorých príspevok však bol zanedbateľný, keďže ich celková výška dosiahla len 0,3 mil. eur,“ konštatuje v komentári inštitút.
SITA
