BRATISLAVA 24. mája (WEBNOVINY) – Prezident nepodpísal Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR, ktorý umožní verejnú voľbu prokurátora. Informoval o tom hovorca prezidenta SR Marek Trubač. Poslanci o osude legislatívy rozhodovali 17. mája po tom, čo im Ivan Gašparovič zákon vrátil. Prezidentovo veto prelomili bez toho, aby akceptovali jeho pripomienky. Za opätovné schválenie novely hlasovalo všetkých 79 koaličných poslancov, opozícia bola proti. Voľba generálneho prokurátora sa zmení z tajnej na verejnú od publikovania novely v Zbierke zákonov.
Legislatíva zároveň zavádza verejnú voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Tajne sa bude v parlamente voliť len v prípadoch ustanovených ústavou, teda pri voľbe predsedu a podpredsedov NR SR a šéfov parlamentných výborov alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov uznesie národná rada. Okrem toho bude existovať aj možnosť, aby sa NR SR uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne. Novela obsahuje aj zákaz vnášať do rokovacej sály zbrane, výbušniny či paralyzujúce prístroje a telefonovať v nej z mobilných telefónov.
Fico verejne zvoleného prokurátora akceptovať nebude
Predseda Smeru-SD Robert Fico ešte pred pôvodným schválením novely v apríli avizoval, že generálneho prokurátora zvoleného vo verejnej voľbe jeho strana nebude akceptovať a ak bude vo vláde, parlament jeho funkčné obdobie skráti a zvolí nového tajne. Opozícia totiž považuje verejnú voľbu za búranie jedného z pilierov parlamentnej demokracie. Pre zmenu sa koalícia rozhodla, keď na sklonku minulého roka v tajnej voľbe opakovane nedokázala presadiť vlastného kandidáta, niektorí vládni zákonodarcovia pritom hlasovali za opozičného kandidáta Dobroslava Trnku.
Po novom pri verejnom hlasovaní predsedajúci oznámi mená kandidátov v abecednom poradí, o každom sa bude hlasovať samostatne pomocou technického zariadenia, zdvihnutím ruky, použitím hlasovacích lístkov či inak, ak sa na tom dohodne snemovňa. Zvolený bude ten, kto získal najvyšší počet hlasov prítomných poslancov. Ak sa budú voliť dvaja alebo viacerí kandidáti, zvolia tých, ktorí získajú najvyšší počet hlasov. Ak dvaja alebo viacerí kandidáti získajú rovnaký počet hlasov, voľba sa bude opakovať. Ak ani jeden z navrhnutých kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, uskutoční sa opakovaná voľba. V prípade že bude navrhnutý iba jeden kandidát, opakovaná voľba sa nekoná. Ak ani v opakovanej voľbe nezvolí parlament kandidáta, prípadne potrebný počet kandidátov, uskutočnia sa nové voľby na niektorej z ďalších schôdzí parlamentu. Do nových volieb bude možné navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani opakovanej voľbe.
Za predsedu a podpredsedu NKÚ bude zvolený kandidát, ktorý získal v hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Návrh na odvolanie alebo na pozastavenie výkonu funkcie predsedu a podpredsedu NKÚ bude schválený, ak zaň zahlasuje nadpolovičná väčšina poslancov.
Prezident podpísal dva vrátané zákony, aj nižšie platy starostov
Prezident Ivan Gašparovič podpísal dva zákony, ktoré pred časom vrátil poslancom na opätovné prerokovanie v Národnej rade SR. Snemovňa 17. mája akceptovala pripomienky hlavy štátu a v novom znení schválila zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest a tiež zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu.
Starostom klesnú základné platy
Pripomienky prezidenta k novele zákona o platoch starostov a primátorov sa týkali spôsobu textovania výpočtu trojmesačného odstupného, ktoré prináleží starostom a primátorom riadiacim obec či mesto vyše pol roka. Tí, ktorí sú vo funkcii kratšie, nárok na odstupné nemajú. Parlamentnom pôvodne schválený text normy bolo možné vykladať aj tým spôsobom, že pri odstupnom ide o priemer troch rokov, prezident to spresnil tak, že ide o priemer troch mesiacov. Novela zákona nadobudne účinnosť od 1. júna, starostom a primátorom podľa nej klesnú základné platy o desať percent, pričom ich zákonnú mzdu im bude môcť zastupiteľstvo zvýšiť maximálne o 70 percent. Zároveň ruší možnosť udeľovať starostom a primátorom odmeny. Terajší starostovia a primátori musia do 20 dní od účinnosti zvolať zastupiteľstvo, aby im priznalo plat v medziach predpísaných novelou, ak sa tak nestane, bude im prináležať len minimálna mzda podľa zákona.
Odstupné po vypršaní mandátu bude po novom trojmesačné a to len v prípade, že starostovia a primátori svoju funkciu vykonávali aspoň šesť mesiacov. Ak boli vo funkcii kratšie, na odstupné mať nárok nebudú. Po novom budú musieť byť zvýšené platy písomne uvedené v zápisnici v presnej výške v eurách. V tých obciach a mestách, ktoré budú v ozdravnom režime alebo v nútenej správe, poslanci miestneho zastupiteľstva nebudú môcť starostom a primátorom zvyšovať platy a bude im patriť len základná mzda vyplývajúca zo zákona. V obciach do 500 obyvateľov bude môcť zastupiteľstvo znížiť plat starostu so súhlasom starostu až na nulu a znížiť tak povinné platby obciam, ktoré majú rozpočtové ťažkosti.