BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) – V osobe Vladimíra Kompánka od nás odišiel umelec, ktorý patrí k najväčším osobnostiam slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Jeho diela v sebe nesú nadčasové hodnoty, poéziu a harmóniu, natrvalo uchovávajú pocity domova a detstva, uviedol minister kultúry Daniel Krajcer v sústrastnom liste, ktorý pred smútočným zhromaždením prečítala generálna riaditeľka Sekcie umenia a štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR Jana Motyčková. Podľa ministra kultúry popri výtvarnom diele je trvalým prínosom Kompánka príklad jeho občianskej odvahy počas nepriaznivých rokov normalizácie. Význam diela všeľudských, kultúrnych a osudových súvislostí nedávno zosnulého maliara a sochára vyzdvihol na dnešnej poslednej rozlúčke v Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave aj teoretik výtvarného umenia Juraj Mojžiš. Kompánkov príklon k rodnej krajine, Slovensku pripomenuli smútiacim príbuzným, priateľom a ďalším desiatkam prítomných tóny fujary a hudba folkloristov zo súboru Terchovanka.
Foto: SITA/Nina Bednáriková
Foto: SITA/Nina Bednáriková
Foto: SITA/Nina Bednáriková
Foto: SITA/Nina Bednáriková
Pamiatke nedávno zosnulého sochára a maliara Vladimíra Kompánka bude venovaná pripravovaná výstava Galérie mesta Bratislavy, Galandovci – legendy slovenskej moderny 1969 – 1989. Galéria sprístupní výstavu legendárnej Skupiny Mikuláša Galandu 11. februára.
Významný slovenský sochár, maliar a nositeľ Herderovej ceny Vladimír Kompánek zomrel 20. januára po krátkej ťažkej chorobe. Bol vedúcou osobnosťou Skupiny Mikuláša Galandu, zakladateľom Spolku výtvarníkov Slovenska a jeho čestným predsedom. „Jeho dielo vo svojom kontraste moderného i tradičného, imaginatívneho i racionálneho, napriek trvalej zakotvenosti v spomienkach a návratoch k národu a tradíciám zostáva stále aktuálne, ba až nadčasové,“ uviedol v správe o úmrtí výtvarníka Spolok výtvarníkov Slovenska.
Kompánek bol absolventom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, študoval tiež na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v sochárskom ateliéri profesora Jozefa Kostku. V roku 1957 spoluzakladal v Martine Skupinu Mikuláša Galandu a zúčastnil sa na prelomovej „výstave mladej generácie” v Bratislave, ktorá predznamenala 60. roky v slovenskom umení. V rokoch 1964 a 1966 reprezentoval Slovensko na Bienále umenia v Benátkach, neskôr na EXPO ´67 v Montreali a EXPO ´70 v Osake. Získal Cenu Cypriána Majerníka, prestížnu cenu Gottfrieda Herdera vo Viedni a v roku 1968 aj Štátnu cenu. Kompánek sa v rokoch 1968 a 1988 aktívne zapájal do spoločenského procesu a podpísal mnohé protestné vyhlásenia.
V roku 1993 spolu s priateľmi zakladal Spolok výtvarníkov Slovenska a do svojej smrti bol jeho čestným predsedom. Výrazne sa podieľal na založení Nadácie Mikuláša Galandu (1995-1997) a na vzniku Ateliéru slovenských umelcov v Cité Internationale des Arts v Paríži. Za jeho pozoruhodný umelecký prínos mu v roku 2002 udelili Cenu Martina Benku, v roku 2003 Cenu M. A. Bazovského. Kompánek žil a tvoril v Bratislave. Svoje diela prezentoval na nespočetných samostatných i kolektívnych výstavách doma i v zahraničí a je zastúpený v mnohých verejných i súkromných zbierkach.
