- aktualizované 15. januára, 14:55
Vládny kabinet schválil výdavkové limity na tento rok. V stredu totiž odsúhlasil návrh korekčného mechanizmu, ktorý na základe zhoršeného rozpočtového vývoja v priebehu roka 2018 pripravilo ministerstvo financií. Podľa neho by výdavky verejnej správy nemali prekročiť rozpočtovanú úroveň na rok 2020.
Výrazné odchýlenie od vyrovnaného rozpočtu
Ministerstvo financií pritom navrhlo v korekčnom mechanizme na budúci rok limitovať verejné výdavky tak, aby sa dosiahol štrukturálny deficit na úrovni 0,49 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že výdavky verejnej správy nebudú môcť v roku 2020 prekročiť 39,326 miliardy eur.
Je to reakcia na výrazné odchýlenie od smerovania k vyrovnanému rozpočtu, ktoré ministerstvo financií vôbec prvý raz konštatovalo pri hodnotení plnenia pravidiel za rok 2018. Ministerstvo preto navrhlo spustiť korekčný mechanizmus, ktorým je práve limit na verejné výdavky.
Strana SaS predstavila svoj program, chce zaviesť rovnú daň či ratifikovať Istanbulský dohovor
Limit výdavkov vychádza zo schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2020. „Znamená to, že subjekty verejnej správy nebudú môcť minúť viac, než majú schválené v rozpočte. Okrem toho rezort financií zverejní v máji a auguste tohto roka monitoring plnenia výdavkového limitu,“ uvádza ministerstvo.
Kabinet preto zaviazal ministrov, predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcov ďalších kapitol štátneho rozpočtu, aby dôsledne dodržiavali objem výdavkov rozpočtovaný na rok 2020 v schválenom rozpočte.
Opatrenia na dodržiavanie výdavkov
Ostatným subjektom verejnej správy odporučil vykonávať opatrenia na zabezpečenie dodržania celkových výdavkov podľa metodiky ESA 2010 schválených pre rok 2020.
Otázkou však zostáva, ako vláda dokáže zabezpečiť dodržiavanie limitov výdavkov práve pri ostatných subjektoch verejnej správy, napríklad pri samosprávach, ktoré o svojich financiách rozhodujú nezávisle. Samotná vláda má totiž priamy dosah iba na výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nedosahujú ani polovicu celkových výdavkov verejnej správy.
Materských a nemocenských dávok vyplatila Sociálna poisťovňa viac, ako v roku 2019 plánovala
„Vláda nemá páky ako prinútiť samosprávy dodržiavať ňou stanovený limit výdavkov. Ak samosprávy alebo iný subjekt verejnej správy, napríklad Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne alebo nemocnice prekročia vládou stanovený limit, tak tú odchýlku musí kompenzovať centrálna vláda, najmä teda štátny rozpočet,“ uviedol pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Viktor Novysedlák.
Dosah na samosprávy nemá
Aj minister financií Ladislav Kamenický priznáva, že hoci vláda výdavkové limity schválila, dosah na samosprávy, či ďalšie subjekty verejnej správy nemá.
„My ako ministerstvo financií na nich dosah nemáme. Myslím si, že je dôležité, aby sme vydali signál aj voči všetkým samosprávam, či poisťovniam, aby sa správali zodpovedne a hľadali spôsob, ako výdavky v tomto roku neprekročiť,“ povedal Kamenický novinárom po stredajšom rokovaní vlády. Ministrov však pochválil, že schválením návrhu preukázali, že sa správajú zodpovedne.
Exminister financií a guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír hovorí, že výdavkové limity ako také sú v kompetencii vlády a rozpočtovej rady. Zároveň však naznačil, že by privítal, aby sa do systému konečne zaviedli aj permanentne.
„Je to len epizóda na pozadí veľkého príbehu o výdavkových stropoch a ja dúfam, že skoro po voľbách sa obnoví veľká politická aj odborná debata o zabudovaní výdavkových stropov do slovenskej legislatívy,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády.
Rozpočtová rada pritom vo svojom hodnotení návrhu korekčného mechanizmu koncom minulého roka skonštatovala, že návrh materiálu z dielne rezortu financií po formálnej stránke spĺňa všetky ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách.
Riziká v hodnote miliardy eur
Zároveň uviedla, že dodržanie rozpočtovaných príjmov na rok 2020 pri súčasnom dosiahnutí plánovaného deficitu 0,49 % hrubého domáceho produktu by vrátilo Slovensko na trajektóriu smerom k vyrovnanému rozpočtu. Rada však zároveň upozorňuje, že navrhovaný korekčný mechanizmus nemusí zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dodržiavania rozpočtových pravidiel, pre plánované tempo rastu výdavkov.
Dôchodcovia od januára za verejnoprávne vysielanie neplatia, straty RTVS vykompenzuje štát
Problémom môžu byť podľa rozpočtovej rady aj riziká, ktoré v budúcoročnom rozpočte identifikovala v hodnote 1,29 miliardy eur. Dosiahnutie rozpočtovaného cieľa si tak podľa nej bude vyžadovať dodatočné fiškálne opatrenia. Značná časť rizík pritom podľa rady vyplýva z výdavkov naviazaných na platnú legislatívu, ako napríklad sociálne dávky a transfery, resp. sú v oblastiach mimo priamej kontroly vlády, napríklad u samosprávy.
Pre zabezpečenie plnenia stanoveného výdavkového limitu rozpočtová rada preto odporúča, aby vláda v krátkom čase prikročila k opätovnému posúdeniu štruktúry výdavkov schváleného rozpočtu. Vhodné by pritom podľa rady bolo, aby informácie o výdavkoch samospráv boli k dispozícií v pravidelnej mesačnej periodicite podobne ako je to k dispozícii za ostatné subjekty verejnej správy.