Jedine politické strany SaS, Most-Híd a SMK reagovali na otázky týkajúce sa riešenia energetickej efektívnosti na Slovensku.
Hovorí sa, že najlacnejšia energia je tá, ktorú netreba vôbec vyrobiť. Už niekoľko rokov, aj vďaka tlaku zo strany európskych inštitúcií, sa na Slovensku snažíme z roka na rok zvýšiť energetickú efektivitu. Vládne garnitúry od nášho vstupu do Európskej únie už implementovali viacero európskych smerníc, vďaka ktorým by mala spotreba energií na Slovensku klesať. Odborná verejnosť však volá po ešte väčšom úsilí pri zvyšovaní energetickej efektívnosti. Pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami sme sa preto opýtali politických strán, ako by po prípadnom úspechu v marcových voľbách naložili s touto témou. Koncom roka sme oslovili s otázkami o riešení energetickej efektívnosti celkovo jedenásť politických strán, ktoré sa uchádzajú o priazeň voličov. Zdá sa však, že ochotu riešiť energetickú efektívnosť na Slovensku majú len strany Sloboda a Solidarita (SaS), Most-Híd a Strana maďarskej komunity (SMK). Iba tie totiž odpovede na zaslané otázky poslali. Ostatné politické strany, od tých parlamentných až po tie nové politické subjekty, ochotu riešiť danú tému neprejavili. Alebo jednoducho nevedia, ako na to.
Modla zvyšovania spotreby
Úspory a znižovanie spotreby by mali byť podľa liberálov z SaS vždy na prvom mieste. „Predchádzať by mali akejkoľvek investícii do nového zdroja na výrobu energií,“ myslí si tímlíder strany SaS pre energetiku Karol Galek. Hlavným problémom je podľa neho to, že namiesto presadzovania energetickej efektívnosti funguje na Slovensku skôr modla zvyšovania spotreby a toto je často prezentované aj ako indikátor hospodárskeho rastu. „Aj niektoré zákony, ktoré s touto oblasťou síce nepriamo, no predsa súvisia, sú iba účelového charakteru a ich dôsledok je presne opačný. Ako príklad by som uviedol nesystémové zmeny v príslušných zákonoch, ktoré boli iniciované podpisom memoranda medzi Slovenskou republikou a spoločnosťou U.S. Steel, limit pre odvod do jadrového fondu pre Slovalco, či zmenu v zákone o tepelnej energetike, ktorá zabetónovala postavenie veľkých a často neefektívnych teplární na úkor domových kotolní,“ dodal Galek. Slovensko má väčší potenciál v zvyšovaní energetickej efektívnosti. Myslí si strana Most-Híd. „Energetická náročnosť slovenského hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ. Slovensko musí prakticky všetky energie dovážať, a preto je na mieste hovoriť o úsporách a znižovaní spotreby energií,“ uviedol hovorca Most-Híd Matej Kováč.
Zaplať až ušetríš
Pre podporu energetickej efektívnosti by podľa liberálov stačilo odstrániť rôzne nesystémové dotácie a naplno otvoriť trh so službami na báze energy performance contracting (EPC). Koncept EPC je v podstate modernizácia bez potreby použitia pohotových finančných prostriedkov zákazníka. Ten by napríklad modernizáciu svojej budovy, vďaka ktorej by znížil spotrebu energií, financoval až z prostriedkov, ktoré by vďaka nižšej spotrebe energií ušetril. „Tento model je aj dnes už realizovateľný vďaka zákonu o energetickej efektívnosti. Je však potrebné k nemu ešte dopracovať vykonávacie predpisy a potom sa povenovať aj osvete v tejto oblasti,“ upozornil Galek.
Eurofondy a trhové nástroje
Strana SMK by hľadala financie na projekty energetickej efektívnosti v eurofondoch, ako aj v štátnom rozpočte. „Treba ale sprísniť pravidlá čerpania eurofondov a zároveň zabezpečiť dostupnosť pre širšie vrstvy domácností a podnikateľov,“ dodala tlačová tajomníčka SMK Helena Fialová. Nástroje na podporu energetickej efektívnosti existujú podľa strany Most-Híd rôzne. „Nie sú to len finančné dotácie, ktoré sú v súčasnosti spájané s netransparentnosťou energetického trhu či podozreniami z korupcie alebo umelého zvýšenia cien elektriny cez skryté daňové zaťaženie. Sú to aj ďalšie doteraz nevyužité trhové nástroje, ako napríklad znižovanie daňového zaťaženia, nárokovateľné návratné finančné výpomoci, eliminovanie zbytočného regulačného zaťaženia alebo zvyšovanie povedomia o možnostiach úspor energie a nových technológií aj pre domácnosti,“ doplnil Kováč.
Potreba zmeny zákona
Zákon o energetickej efektívnosti je podľa SaS v porovnaní s inými krajinami pomerne vágny a mäkký. Taktiež mu stále chýbajú viaceré vykonávacie predpisy. „V susednom Rakúsku sa vydali cestou povinných schém, ktoré síce často spôsobujú hlavybôľ pre dodávateľov, ako aj odberateľov energií, ale aspoň už dnes majú nastavené konkrétne spôsoby a ciele, ku ktorým sa chcú dopracovať. Systém pokus-omyl sa nám môže v konečnom dôsledku vypomstiť. Zmenami, ktoré by napomohli k rýchlejšiemu zvyšovaniu energetickej efektívnosti, je širšia opora v zákone pre už zmienené služby na báze EPC, odstránenie výnimiek z energetickej legislatívy, jasné nastavenie indikatívnych cieľov a pravidelná kontrola ich dodržiavania,“ doplnil Galek. SMK vidí v danej problematike veľa priestoru na zmenu. „Napríklad by sme pokračovali vo sfére komunálnej a štátnej v tom, čo sa dosiahlo v ostatnom sedemročnom období. Nezúžili by sme priestor na čerpanie eurofondov. Pre domácnosti a podnikateľov by sme takisto rozšírili možnosti čerpania dotácií. Bez týchto stimulov sa nepohneme dopredu,“ dodala Fialová.
Pápežskejší ako pápež?
Podľa strany Most-Híd náš zákon o energetickej efektívnosti ide v niektorých ustanoveniach nad rámec európskej smernice. „Napríklad energetické audity musia vykonávať firmy, ktoré majú „nulovú“ spotrebu energie, keď sú majetkovo prepojené s veľkým podnikom. Alebo taktiež tento zákon ukladá zbytočne vysokú administratívnu záťaž pre poskytovanie energetických služieb, čím obmedzuje záujem skutočne podnikať v tejto oblasti. Zákon o energetickej efektívnosti by mal riešiť v prvom rade štátnu a verejnú správu a čo sa týka priemyslu, mal by sa zamerať najmä na zníženie energetickej náročnosti výroby a nie na zanedbateľnú úsporu v administratívnych budovách priemyslu,“ dodal Kováč.
Problémy s verejnými budovami
Do budúcnosti zostáva otvorená otázka, ako naložiť so zastaralými budovami verejnej či štátnej správy ako aj nemocníc. Tie sú totiž podľa expertov v súčasnosti považované za najväčších „žrútov“ energií vôbec. Pokiaľ však bude téma energetickej efektívnosti vo verejných budovách iba okrajovou záležitosťou veľkú zmenu podľa Galeka netreba očakávať. „A pritom práve niekedy jednoduché opatrenia v tejto oblasti by im mohli výrazne napomôcť zlepšiť ich hospodárenie. Nezateplené úrady, školy a nemocnice, staré netesné okná, dosluhujúce kotolne a rozvody, toto je realita. Čísla hovoriace o návratnosti týchto investícií ako by sa verejných budov netýkali. Rešpektovanie európskych smerníc v tejto oblasti a dodržiavanie plánu rekonštrukcie verejných budov s dôrazom na energetickú efektívnosť musia byť prioritou,“ konštatoval Galek. Situácia s verejnými budovami je nelichotivá aj podľa strany SMK. „Preto je šokujúce, že vláda má záujem znížiť objem financií z eurofondov, ktoré môžu byť čerpané v tejto oblasti a v tomto sektore v začínajúcom sa operatívnom období. V porovnaní s tým, aké pravidlá boli v predchádzajúcom sedemročnom období. Situácia sa v komunálnej a štátnej sfére zlepšila, ale zďaleka sa nevyriešila,“ uzavrela Fialová.
Budovy bez dobrého hospodára
Na príklade zastaralých verejných budov vidieť podľa strany Most-Híd ako v súčasnosti hospodári štát. „Neexistencia zodpovedného prevádzkovateľa majetku respektíve dobrého, rozumného hospodára vedie buď k tomu, že to nerieši nikto, poprípade k systému, že „šetriť sa musí“ bez ohľadu na náklady, ktoré šetrenie vyvolá. Týmto netvrdíme, že jedinou cestou je zbavenie štátu akéhokoľvek majetku, ale seriózne zhodnotenie toho, ako sa so štátnym majetkom nakladá, ako je udržiavaný a využívaný,“ dodal Kováč.
Prebudenie vlády
Súčasný vládny kabinet na poslednú chvíľu pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami predsa len pre veľký záujem samospráv schválil minulý týždeň návrh ministerstva životného prostredia, ktorý by mal zvýšiť energetickú účinnosť existujúcich verejných budov. Vláda zvýšila limit výdavkov Environmentálneho fondu na tento rok o 15 miliónov eur. Tieto prostriedky by mali ísť výlučne na zvyšovanie energetickej efektívnosti verejných budov v obciach vrátane zatepľovania. Výdavky Environmentálneho fondu sú tak po zmene rozpočtu navrhované na 42 028 000 eur. Treba ešte dodať, že vláda Roberta Fica taktiež vyčlenila prostriedky pre slovenské domácnosti na zatepľovanie rodinných domov. V tomto roku by sa malo na zvýšenie energetickej efektívnosti domov rozdať zhruba 30 miliónov eur.
Portál vEnergetike.sk oslovil k tejto téme aj politické strany Smer-SD, Sieť, KDH, SNS, OĽaNO-NOVA, SDKÚ-DS, SKOK a Šanca. Odpovede od týchto strán sme však doposiaľ neobdržali.
