Nukleárna energie je v súčasnosti najväčším zdrojom nízkouhlíkovej energie v Spojených štátoch amerických aj v Európe.
V októbri minulého roka varoval Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej špeciálnej správe pred vplyvmi globálneho otepľovanie o 1,5 °C. Záväzky prijaté na národných úrovniach v rámci Parížskej dohody v roku 2015 predstavujú podľa zverejnených informácií len prvý krok smerom k dekarbonizácii a mnohé krajiny aj v týchto svojich snahách zaostávajú. Z tohto dôvodu postupne prichádza čas pozrieť sa na to, akú úlohu bude hrať jadrová energia v aktuálnom svetovom systéme dekarbonizácie.
Nukleárna energie je v súčasnosti najväčším zdrojom nízkouhlíkovej energie v Spojených štátoch amerických (USA) aj v Európe. Po vodnej energii zároveň predstavuje druhý najväčší zdroj získavanie energie na svete. Pre niektoré krajiny sa stáva prioritou zatvorenie existujúcich jadrových elektrární, iné však na druhej strane sa usilujú o zachovanie životnosti týchto zariadení. Spoločným cieľom všetkých je zníženie oxidu uhličitého (CO2) v ovzduší a všetky uvedené snahy zároveň poukazujú na fakt, že situácia v tejto oblasti sa začína intenzívnejšie meniť.
Iný kraj, iný mrav
Súčasná situácia v rôznych krajinách po celom svete sa líši v závislosti od prijatej politiky a stratégie. Americké štáty Illinois, New Jersey a New York podnikli kroky na ochranu nukleárnych elektrární ako súčasť ich dekarbonizačnej stratégie a naopak na Taiwane zamietli hlasujúci plán na ukončenie využívania jadrovej energie. Rozhodnutie o zatvorení jadrových elektrární vo Francúzsku by malo prispieť k dodržaniu záväzku znížiť množstvo CO2 v zemskej atmosfére. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zase prijalo politický koncept, v rámci ktorého preferuje náhradu starých jadrových zariadení novými. Dôležité kroky je tiež potrebné urobiť v Belgicku, Japonsku, Južnej Kórei a Španielsku, v ktorých existuje vysoké riziko, že súčasná jadrová sieť bude čoskoro úplne odstavená.
Kam smerujeme?
Je možné, aby sa stali rozvinuté krajiny napokon úplne dekarbonizované? V USA, Číne a Európe sa ako najefektívnejšia a zároveň najmenej finančne náročná cesta javí kombinácia rôznych obnoviteľných zdrojov energie. Ide najmä o také technológie, ktoré nesledujú časové úseky počas dňa, sezóny (ako solárna a veterná energia) a nízkoúhlíkové zdroje (také, ktorých energetický výstup možno regulovať podľa aktuálnej spotreby a dopytu). Niektoré z možností, ako je vodná alebo geotermálna energia, sú však geograficky obmedzené. Iné, ako je skladovanie energie v batériách, zase nie je dostupné v takom rozsahu, aby bolo možné dosiahnuť rovnováhu v energetickom dopyte počas dlhších časových období, napríklad pri slabom vetre alebo slnku, prípadne výraznejších sezónnych výkyvoch počasia.
Jadro budúcnosti
Jadrová energia však predstavuje nízkouhlíkovú aj dostupnú možnosť, ktorá je prakticky neobmedzená a ihneď je k dispozícii. Jediným obmedzením sa v súčasnosti javia vysoké náklady na nedávno postavené jadrové elektrárne na území USA a západnej Európy. Tento faktor by sa tak mohol stať tým, ktorý obmedzí úlohu nukleárnych elektrární v rámci nízkouhlíkového portfólia a vo finále navýši celkové náklady na dôkladnú dekarbonizáciu. Dobrou správou však ostáva, že celkové náklady možno znížiť a ušetriť by bolo možné nielen na samotnom zariadení, ale na finančných prostriedkoch vynakladaných v súvislosti s civilnou infraštruktúrou a ostatnými inžinierskymi, montážnymi či licenčnými procesmi.
Cesty, ako sa dostať k priaznivejším finančným nákladom sú rôzne, vrátane zlepšenia kvality projektového manažmentu, zaradenia inovácií do samotnej výstavby nových zariadení a štandardných konštrukcií tak, aby bolo možné minimalizovať dodatočné inžinierske služby a maximalizovať nové poznatky, ako aj zapojením mnohých ďalších zlepšení a riešení, ktorú sú už v súčasnosti k dispozícii. Zdá sa, že pomaly prichádza čas, kedy je dôležité zmeniť naše myslenie aj v tejto oblasti. Kombinácie zdrojov obnoviteľných energií s jadrovou energiou môže predstavovať komplexné riešenie rastúceho dopytu po energii a zároveň prispieť k zdravšiemu životnému prostrediu.
Zdroje:
