Čína dokonca preskočila svojho učiteľa
Rast svetovej populácie spôsobuje, že jej nároky na energiu rastú exponenciálnym tempom a zaisťovanie energetických potrieb sa preto stalo jedným z hlavných energetických problémov súčasnosti. V dôsledku toho hľadajú vyspelé krajiny EÚ odpovede na otázku, ako riešiť problematiku energetických dodávok – spotreby energie a zlepšovania stavu životného prostredia. Snažia sa hľadať riešenia ako znížiť spotrebu energií, znížiť vonkajšiu závislosť krajín na dodávkach hlavných energetických surovín – plynu a ropy a tým zabezpečiť dostatočnú energetickú bezpečnosť a znížiť emisie skleníkových plynov.
Spomedzi všetkých energetických sektorov v EÚ má vykurovanie a chladenie najväčší, 50 percentný podiel na konečnej spotrebe energie.
Svoje prvenstvo v spotrebe energie si vykurovanie a chladenie pravdepodobne zachová aj do budúcnosti. Na výrobu však v prevažnej miere využíva fosílne palivá (75%), zatiaľ čo obnoviteľné zdroje predstavujú len 18%. Celkovo sa na výrobu môžu používať neobnoviteľné zdroje energie, ako sú plyn alebo uhlie, alebo obnoviteľné resp. ekologické zdroje energie, ako napríklad biomasa, solárna energia či komunálny odpad. Priemyselne vyspelé krajiny sú tlačené do hľadania nových riešení ako účelnejšie nakladať s dostupnými energetickými zdrojmi, ako viac a efektívnejšie využívať obnoviteľné zdroje energie, ako efektívne využívať zvyškové teplo z priemyselných procesov a ako znížiť plytvanie energiou.
V oblasti zásobovania teplom a chladom sú tieto ciele najefektívnejšie dosiahnuteľné prostredníctvom centrálnych systémov vykurovania a chladenia, o čom svedčí aj prijatá stratégia Európskej komisie pre vykurovanie a chladenie.
Vyspelé krajiny Európy, u ktorých vzniká predpoklad kladenia dôrazu na efektivitu výroby tepla a šetrenie životného prostredia, využívajú vo väčšinovej miere práve centrálne systémy vykurovania. Prejavuje sa to rozvojom týchto systémov, rozširovaním sústav centrálneho vykurovania a zvyšovaním podielu dodávky tepla z centrálnych systémov na úkor individuálneho vykurovania.
Dôkaz: prehľad nárastu dĺžky systémov centrálneho vykurovania v najvyspelejších európskych krajinách:
Európskymi skúsenosťami v riešení energetických potrieb sa inšpiruje aj rýchlo sa rozvíjajúca Čína. Budovanie systémov centrálneho vykurovania je odpoveďou na problémy s kvalitou ovzdušia, ktoré sú spôsobené neefektívnym využívaním fosílnych palív. Tabuľka ukazuje extrémne dynamický rozvoj systémov centrálneho vykurovania, čím sa Čína v kombinácii s využitím obnoviteľných zdrojov energie rozhodla svoje problémy riešiť rovnakou cestou ako najvyspelejšie európske krajiny:
Celková dĺžka rozvodov tepla v krajinách Európskej únie dosahuje 150.000 km, Čína vďaka masívnemu rozvoju v posledných rokoch už Európu prekonala.
CZT sa v Číne presadzuje predovšetkým v najchladnejších a husto obývaných oblastiach na severe krajiny vrátane hlavného mesta Peking ale rozvíja aj rýchlo aj v ostatných oblastiach aj v´daka podpore Svetovej banky. Od začiatku rozvoja CZT v deväťdesiatych rokoch sa tento spôsob vykurovania rozšíril do takej miery, že dnes pokrýva dodávky až pre 250 miliónov ľudí a ročný energetický výkon CZT sa blíži k 200 GW.
Teplo vyrábané z centrálnych zdrojov odoberá na Slovensku okrem veľkých priemyselných oblastí aj viac ako 16 000 bytových domov, čo je takmer 651 000 bytov a viac ako 1,8 milióna obyvateľov. Na Slovensku 54% spotreby tepla pokrývajú centrálni výrobcovia tepla a dodávatelia.
